Najstaršia zachovalá písomná zmienka o osade „Bosk“ pochádza z roku 1247. V roku 1322 bola vo vlastníctve zemanov Dominika a Jána, v prvej tretine 15. storočia už patrila Frankovi zo Šemše, no už v roku 1447 prešla do majetku Košíc. Onedlho patrila do drevársko-banského podnikateľského zázemia Košíc. V roku 1559 obec obývalo 16 rodín, v roku 1828 mala 27 domov a 198 obyvateľov. Aj keď v obci žili aj nemeckí prisťahovalci, v 18. storočí sa tu hovorilo po slovensky. V 19. storočí postihol obec veľký požiar, ktorý zničil takmer všetky domy.
Jednotriedna škola bola otvorená v roku 1905, fungovala až do 80. rokov, kedy bola zatvorená. Dnes v rekonštruovanej budove sídli obecný úrad. Učitelia organizovali kultúrny život a viedli ochotnícke divadlo, zachovali sa napr. tradície svadobných obradov.. Po vzniku 1. ČSR bolo hlavým živobytím obyvateľov poľnohospodárstvo a práca v lese. Počas 2. svetovej vojny bola súčasťou Maďarska. Po vojne bola obec elektrifikovaná, bol zavedený obecný rozhlas a založené roľnícke družstvo, v 90. rokoch pribudol dom smútku, ihrisko a rozvod plynu, začala sa výstavba kanalizácie a vodovodu. V súčasnosti pracuje väčšina obyvateľov v Košiciach.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1811. Upravovaný bol po požiari v roku 1894. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, svätyňa konchou. Nástenné maľby pochádzajú od V. Smolku z roku 1928. Zariadenie kostola pochádza z obdobia jeho prestavby v roku 1894. Jediným starším prvkom je voľný barokový obraz Nanebovzatie Panny Márie v rokokovom ráme z polovice 18. storočia.[4] Fasády kostola sú členené lizénami. Polkruhovo ukončené okná majú šambrány s klenákmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
