Veľká Lodina
obec
Kostol Všetkých svätých
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	šariš
Nadmorská výška	258 m n. m.
Súradnice	48°51′35″S 21°09′24″V / 48,8597°S 21,1566°V / 48.8597; 21.1566
Rozloha	19,72 km² (1 972 ha) [1]
Obyvateľstvo	318 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	16,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1423
Starosta	Ján Lukáč[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ	044 81 (pošta Kysak)
ŠÚJ	522155
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Telefón	699 12 13
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: velkalodina.atknet.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Veľká Lodina (maď. Nagyladna) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Nadmorská výška v strede obce je 258 m. Obec leží na severozápade Slovenského rudohoria, v celku Čierna hora, v nádhernej doline Hornádu, približne 25km severozápadne od Košíc.

Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1423, kedy ju kráľ Žigmund dal ako dar šľachticom z Pavloviec. Obec založili pĺtníci a drevorubači, ktorí splavovali drevo po rieke Hornád až do Košíc. Obec vznikla už v prvej polovici 14. storočia a až do roku 1423 bola kráľovským majetkom panstva Sokoľ. V rokoch 1423 až 1429 ju vlastnili šľachtici z Pavloviec, neskôr sa stalo vlastníkom obce mesto Košice.

V písomnostiach z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Ladna, Alsowladna, Naghladna - maďarizované tvary pôvodných slovenských názvov Lodina, Nižná Lodina a Veľká Lodina. Základ názvu Lodina je nepochybne odvodený od slova loď.

• Rímskokatolícky farský kostol Všetkých svätých, je jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1667. Úpravou prešiel v rokoch 1740 a 1893, kedy získal neoklasicistickú fasádu po požiari v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1925 bol kostol reštaurovaný. Interiér je zaklenutý segmentovými a valenými klenbami. Zariadenie je neobarokové a neoklasicistické zo začiatku 20. storočia. Hlavnému oltáru z 19. storočia od Josefa Rifessera dominuje obraz s tématikou všetkých svätých, na bokoch oltára sa nachádzajú sochy sv. Petra a sv. Pavla, v strede oltára je neobarokové tabernákulum. Vo svätyni sa nachádzajú aj dva bočné oltáre od Josefa Rifessera z roku 1908: oltár Božského srdca Ježišovho a oltár Panny Márie. Na strope vo svätyni je nástenná maľba s motívom nanebovstúpenia Pána. V kostole sa nachádza baroková drevená krstiteľnica. Organ je jednomanuálový od firmy Rieger, Opus 2502, z 20. storočia. Lavice sú z roku 1970. Na stene vedľa ambóny sa nachádza barokový obraz zobrazujúci tajomstvá svätého ruženca. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty po stranách lode sú farbotlačové reprodukcie. Zachovali sa tu dve polychrómované barokové sochy Ružencovej Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého.^[4]Fasády kostola sú hladké, veža je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. Vo zvonici sa nachádzajú 3 zvony - jeden z r. 1906 a dva z r. 1922 od zvonolejára Alojza Kurbela.

• 
  Kostol Všetkých svätých
• 
• 
• 
• 
• 

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká Lodina