O iných významoch výrazu Ďurďošík pozri Ďurďošík (rozlišovacia stránka).

Ďurďošík
obec
Obecná zvonica
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Vodný tok	Trstianka
Nadmorská výška	233 m n. m.
Súradnice	48°44′32″S 21°24′55″V / 48,7421°S 21,4153°V / 48.7421; 21.4153
Rozloha	4,59 km² (459 ha) [1]
Obyvateľstvo	800 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	174,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1330
Starosta	Iveta Hadašová[3] (KDH)
PSČ	044 45 (pošta Bidovce)
ŠÚJ	521353
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	055 6965 215
Fax	055 6965 215
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ďurďošík
Webová stránka: obecdurdosik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Ďurďošík (maď. Györgyi, Gyürgyi) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Obec sa nachádza vo východnej časti Košickej kotliny,v časti Toryská pahorkatina, v údolí rieky Trstianka, 15 kilometrov od krajského mesta Košice. Obec katastrálne susedí na severe s Trsťanmi, na východe s Bidovcami, na západe s Košickými Oľšanmi a na juhu s Olšovanmi.

Ďurďošíkom preteká vodný tok Trstianka, ktorý sa juhovýchodne od obce vlieva do Oľšavy.

Juhovýchodne od obce sa nachádza chovný rybník Bidovce.

Prvú písomnú zmienku o obci Ďurďošík poznáme z roku 1330. Podľa nej vieme, že Ďurďošík predtým patril komesovi Budunovi (Bodun) z rodu Aba spolu s Ďurkovom, Chabžanmi a Janovíkom. Pre nevernosť kráľovi však o ne prišiel a na základe kráľovskej donácie ich už držal Imrich, syn Pavla, vnuk Kompolta z rodu Aba. V roku 1330 však musel spomínaný Imrich vydať z týchto odobraných majetkov na dievčenskú štvrť.

Korene Ďurďošíka sú však oveľa staršie, než je rok na prvej písomnej zmienke. Našlo sa tu aj staré slovanské sídlisko. V roku 1332 protestoval Michal, syn Buduna, v mene svojom i svojich bratov proti zaujatiu ich majetkov bánom Mikčom a Imrichom, synom Pavla. Medzi spomínanými majetkami sa nachádza aj Ďurďošík.

Ďalšiu písomnú zmienku o Ďurďošíku poznáme z roku 1337, kde sa spomína pri opise hraníc majetkov kláštora v Krásnej nad Hornádom, a to ako dedina, ktorá susedí s Košickými Olšanmi. Podľa zápisu z roku 1351 na kongregácii Abaujskej a Šarišskej stolice predniesol Ján, syn Donča z Ďurkova a vnuk Buduna, v mene svojom a ostatných žalobcov, že ich dedičné majetky boli odcudzené a držia ich synovia Imricha, vnuci Pavla. Medzi týmito majetkami sa spomína aj Ďurďošík. Táto listina konštatuje, že Jánovmu starému otcovi Budunovi boli tieto majetky odňaté pre nevernosť v čase pred bitkou v Rozhanovciach. Vtedy bol Ladislav, syn Pavla a vnuk Kompolta v Ďurkove zabitý synmi Buduna.

K ďalšej zmene vlastníka dochádza v roku 1369. Vtedy sa delili bratia Ján s Imrichom, synovia Imricha o Ďurkov, ktorý rozdelili na dve polovice. Vtedy došlo asi aj k zmene majiteľa Ďurďošíka. V roku 1378 Ján, syn Ladislava, vnuk Lukáša z Ďuďošíka predal Ďurďošík za 200 budínskych mariek Gregorovi, synovi Jána, vnukovi Buduna.

V roku 1390 Ján, syn Ladislava, syna Lukáša zvaného Nemeth daroval Ďurďošík kostolu sv. Mikuláša z Myšle. Teda nie je jasné, či v roku 1369 dedinu naozaj odpredal Gregorovi, alebo s obchod nakoniec nekonal. To viedlo v roku 1391 k sporu, pretože podľa sudcu bol Ďurďošík v roku 1378 prisúdený Šimonovi a Anne, deťom spomínaného Gregora. Súd bol asi úspešný pre potomkov Gregora, pretože v roku 1435 dedina nepatrila myšlianskemu prepošstvu. V roku 1553 patrila obec zemanom a boli tam 4 porty, čiže to bola malá dedina, žilo tam asi 12 až 20 ľudí.V roku 1565 tam žilo jedenásť poddaných. V roku 1598 tam stálo 7 domov.

Na začiatku 18. storočia bol Ďurďošík úpnle vyľudnený. Ešte aj v roku 1720 tam nikto nežil a v roku 1746 tam stáli len dva domy s pánom Zombori. V roku 1773 to bola už opäť dedina, kde sa rozprávalo prevažne po slovensky. V roku 1851 tu žilo 247 obyvateľov.

• Rímskokatolícky kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba s prvkami neogotiky s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z prvej polovice 20. storočia. Interiér kostola je plochostropý, nachádza sa tu murovaná empora. Kostol má okná dekorované šambránami s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.^[4]

V obci sa nachádza materská škola na mieste bývalej štvorročnej základnej školy. Navštevuje ju 16 detí (2011).

Obec má dobré dopravné zabezpečenie autobusmi. V obci nie je vlakové spojenie. Najbližšia železničná stanica je v Košiciach.

• Marek Sapara (* 1982), futbalista a reprezentant, účastník Majstrovstiev sveta v roku 2010.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďurďošík

• Oficiálny web