Významnými rokmi v histórii obce sa stali rok 1870, keď bola spustená do prevádzky železničná trať Košice - Kysak - Prešov a rok 1872, keď došlo k dobudovaniu Košicko-bohumínskej železničnej magistrály, ktorá sa v Kysaku napojila na úsek Kysak - Košice. Z Kysaku sa stal významný železničný uzol.
Búrlivé dni prežíval Kysak v dňoch a týždňoch po vzniku Česko-slovenska na konci októbra 1918. V Kysaku došlo ku živelnému prejavu odporu voči maďarskej vláde. Ľudia v eufórii vtrhli do miestnej školy a spálili maďarské učebnice a školský archív.
V novembri 1918 sa z frontu začali vracať vojaci. Začiatkom novembra prišiel na stanicu v Kysaku vlak s vojakmi bez akéhokoľvek velenia. Vojaci v eufórii z konca vojny vyrabovali staničnú reštauráciu a z dediny vyhnali maďarských žandárov. Onedlho prišli Spišskej Novej Vsi maďarskí vojaci. Vystúpili ešte pred Kysakom a po krátkej prestrelke vojakov pochytali. Na Štedrý deň 1918 sa v Kysaku a blízkych Obišovciach objavilo Československé vojsko, ktoré miestni obyvatelia nadšene vítali.
Na konci mája 1919 vtrhli na Slovensko vojská maďarskej červenej armády. Dňa 11. júna1919 sa v Kysaku a blízkom okolí strhla trojdňová bitka o Kysak. Československé jednotky z 30. pešieho pluku sa po počiatočnom úspechu museli pred presilou maďarských jednotiek stiahnuť späť ku Košickým Hámrom. POčas bitky o Kysak padlo desať československých vojakov a traja dôstojníci. [4]
Ďalších dramatických dní sa Kysak dočkal po Viedenskej arbitráži, Nová štátna hranica mala viesť za Kostoľanmi a Budimírom. Cez Kysak utekali z Košíc Česi a Slováci. Z Košíc sa do Obišoviec stiahol aj peší pluk.
Vojnové útrapy sa Kysaku nevyhli ani počas 2. svetovej vojny. V skorých ranných hodinách 1. septembra1944 sa v Obišovciach objavili partizáni zo zväzku Čapájev podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k bitke s nemeckými vojakmi a pancierovým vlakom, ktorá sa preniesla aj do Kysaku na stanicu. Počas bitky padlo 14 slovenských vojakov a partizánov. Siedmi z nich sú pochovaní na starom cintoríne v Kysaku.[5].
Kysak ako železničný uzol sa v decembri 1944 stal terčom bombardovania lietadlami Červenej armády. Zničená bola viac ako polovica obce, železničná stanica aj kostol. [6]
Tesne pred svojim ústupom zničili nemecké vojská veľkú časť stanice. Dňa 19. januára1945 odišiel z Kysaku posledný nemecký transport zložený zo 16 vozňov, v ktorom Nemci odviezli najnevyhnutnejší inventár stanice. Po odchode transportu sa začalo so zničením stanice. Vypálená bola budova stanice, zničené boli rampy, vodáreň, poškodené boli koľaje, výhybky a návestidlá. Podmínované a vyhodené do povetria boli aj mosty v Obišovciach. [5]
Polohopis
Vodné toky
Cez obec preteká rieka Hornád, prameniaca pod Kráľovou hoľou. Rieka tečie prevažne východným smerom a až v Kysaku odbočuje na juh a všeobecne týmto smerom pokračuje až po štátnu hranicu. Pri Kysaku sa do Hornádu vlieva jeden z menších riečnych prítokov – nenápadná malá riečka Svinka.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Kysacký hrad, zvyšky zaniknutého stredovekého hradu nad obcou. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1423. Zanikol pravdepodobne na prelome 15. a 16. storočia.
Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová neskororománska stavba s pravouhle ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne bol bez veže, tá bola doplnená na začiatku 14. storočia. Z gotickej etapy sa vo svätyni zachovalo kamenné pastofórium, krstiteľnica a ranogotický portál do sakristie, s dverami zo 17. storočia. V roku 2013 boli objavené stredoveké nástenné maľby zobrazujúce postavy svätcov vo svätyni a na víťaznom oblúku. Na prelome 17. a 18. storočia bol pôvodný drevený strop nahradený krížovou klenbou. Zariadenie kostola pochádza z obdobia baroka. V rokoch 2016-2017 boli zreštaurované maľby v presbytériu kostola. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou. Vo veži sa nachádza najstarší datovateľný zvon na Slovensku z roku 1375.[7]
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Evanjelický kostol, jednoduchá jednoloďová stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. V interiéri sa nachádza neoklasicistickýoltár s obrazom Krista s dvoma apoštolmi.[8] Kostol má hladké fasády a polkruhovo ukončené okná. Priečelie je ukončené prelamovaným štítom. Veža má ihlancovú helmicu.
Evanjelický kostol
Organizácie a spolky
Poľovnícke združenie
Poľovníci sú organizovaní v Poľovníckom združení Uhrinč, ktoré vzniklo v roku 1992.
Spevácky zbor Kysačanka
V obci pôsobí ženský spevácky zbor Kysačanka, ktorý zaznamenal už nejeden veľký úspech doma a v zahraničí.
Pravidelné podujatia
Beh Hornádskou dolinou
Kysacký pivný maraton
Turist rally
Volejbalové turnaje (od roku 2000)
Tenisový turnaj
Školstvo
Základná deväťročná škola
Materská škola
Hospodárstvo
Inžinierske stavby - Výrobňa prefabrikátov (PREFA), patriaca pod Inžinierske stavby sa zameriava na výrobu výrobkov priemyslu stavebných hmôt – betónové panely, prefabrikáty a konštrukcie a patrí k najvýznamnejším a najväčším podnikateľským subjektov v obci Kysak. Z hľadiska priemyselnej produkcie je to jediný výrobný podnik v obci.
Obec Kysak funguje bohatým športovým životom. Vyše 30-ročnú tradíciu má Kysacký orientačný beh, trial a polmaratón. Počiatky orientačného behu sa v obci spájajú s menom Stanislav Franko, ktorý si pre tento šport získal mnoho mladých nadšencov. Od roku 1991 v obci funguje Telovýchovná jednota SOKOL Kysak, ktorá združuje okolo 90 členov a organizuje množstvo športových a spoločenských podujatí.
Klub orientačného behu SOKOL Kysak
Pre milovníkov tenisu sú k dispozícii moderné tenisové kurty.
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky, s. 94-98.
↑ abMEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. [s.l.] : Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V Slovenskom štáte : Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce, s. 113-121.
↑MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 53.
