Obišovce (v minulosti Obyšovce, maď. Abos) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Dejiny
V dobe bronzovej v katastri obce stálo hradisko na hrebeni Stráže[4][5] nad sútokom riek Hornád a Svinka. Dnes sú v lokalite Zámčisko viditeľné ruiny hradu z 13. storočia.[6]
Významným v histórii obce sa stal rok 1867, keď sa v obci objavili prví zememerači a inžinieri a vytýčili trasu novej železničnej trate, vedúcej cez Obišovce. Prevádzka na tomto úseku vedúcemu z Košíc cez Kysak do Prešova sa začala 1. septembra 1870. Súčasťou úseku bol aj unikátny železničný viadukt v Obišovciach, ktorý preklenoval koryto rieky Svinka a mal pokračovanie v podobe železničného nadjazdu nad cestou na Ruské Pekľany. Najskôr bola zriadená spoločná železničná zastávka Kysak-Obišovce (v tom čase Obyšovce), po druhej svetovej vojne došlo ku zriadeniu železnižnej zastávky za obcou na Putnoku, no dostala názov Lemešany. V obci bola železničná zastávka zriadená až v roku 2009.[7]
Do dejín obce sa zapísali aj roky 1918 a 1919. Kráto po vyhlásení vzniku Česko-slovenska v októbri 1918 bola situácia na Slovensku neprehľadná. V neďalekých Lemešanoch vznikla okresná národná rada, paradoxne ako reakcia na výzvu maďarských orgánov, ktoré vyzývali na presne opačné reakcie. Za predsedu rady bol zvolený evanjelický farár z Obišoviec Ján Hyska. Zhromaždenie zvolených zástupcov za veľkej účasti ľudu vyjadrilo požiadavku pripojenia sa k novému štátu Česko-slovensko. Dňa 8. decembra 1918 sa v Liptovskom Mikuláši, konalo národného zhromaždenie proti tzv. Východoslovenskej republike, čo bol samozvaný útvar, ktorý chcel zachovať vernosť Budapešti. Na zhromaždení sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí a vystúpil na ňom aj delegát z Obišoviec Ondrej Marcin, ktorý vo svojej reči predniesol, že národ slovenský je len jeden a východniari sú takí istí Slováci ako západniari.
Na Štedrý deň 24. decembra 1918 sa v oblasti objavilo Česko-slovenské vojsko. Podľa spomienok publicistu Antona Prídavku ho ľudia z Obišoviec očakávali s veľkou radosťou a usporiadali aj manifestačné zhromaždenie, na ktorom prevolávali na slávu Česko-slovenskej republike. V Obišovciach česko-slovenské vojsko pobudlo do jari 1919[8].
Na začiatku leta 1919 prenikli na Slovensko jednotky Maďarskej republiky rad. Obišovce a Kysak sa v júni 1919 stali miestom bitky medzi maďarskými a československými vojakmi.[8]
Po Viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku južné Slovensko a aj mesto Košice utakali Česi a Slováci a niektorí sa na čas zdržali aj v Obišovciach. Do Kysaku a Obišoviec sa presunul aj peší prápor z košíc.
Vojnové útrapy sa Obišovciam nevyhli ani na začiatku Slovenského národného povstania. V skorých ranných hodinách 1. septembra 1944 sa Obišovciach objavili partizáni zväzku Čapajev podporovaní piatimi ľahkými tankami. Došlo k bitke s Nemcami a nemeckým pancierovým vlakom, pri ktorom zahynulo 14 vojakov a partizánov. Sú pochovaní na starom cintoríne v Obišovciach a Kysaku.
Dňa 19. januára 1945 a skoro ráno 20. januára 1945 tesne pred svojim ústupom Nemci okrem deštrukcie stanice v Kysaku strhli aj všetky tri železničné mosty v Obišovciach, vrátane viaduktu a nadjazdu. Obec bola oslobodená prakticky bez boja, nakoľko jednotky Červenej armády do nej prenikli krátko po nemeckom odchode. Osloboditelia spoločne s miestnymi obyvateľmi začali nutné opravy komunkácií, no prišlo aj sklamanie, nakoľko mali voči miestnym obyvateľom hrubé spôsoby a došlo aj na rabovanie a k vlámaniu sa do kostola.[9]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová pôvodne asi gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Od polovice 16. storočia do roku 1769 bol kostol evanjelický. Následne prešiel barokovou úpravou. Súčasnú neogotickú úpravu získal v roku 1865. Zariadenie kostola je neogotické z roku 1888. Zaklenutý je pruskou klenbou.[10] Priečeliu dominuje štít s oblúčkovým vlysom, okná sú ukončené lomenými oblúkmi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1787 – 1789. Na začiatku 20. storočia bola prisavaná eklektická veža. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár je rokokovo-klasicistický s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade z roku 1746. Kazateľnica pochádza z doby výstavby kostola, krstiteľnica je klasicistická z roku 1823. Obnovovaný bol v roku 1909.[11] Fasády kostola sú hladké, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je však bohato dekorovaná, členená pilastrami s kazetami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a inhlancovou helmicou.
- Klasicistický kaštieľ z prvej polovice 19. storočia s nepravidelným pôdorysom. V 20. a 21. storočí rozsiahle zásahy výrazne zmenili celý objekt, ktorý značne stratil na svojej historickej hodnote. Šľachtické sídlo vlastnili kedysi Máriássyovci. V súčasnosti slúži na bývanie.[12]
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obišovce
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19484
- ↑ http://www.hradiska.sk/2015/09/obisovce-straza.html
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19598
- ↑ MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola Obišovce v Habsburskej ríši (1526 – 1918) : Obišovce v 20. storočí : Železnica, s. 75 – 77.
- ↑ a b MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V prvej Československej republike : Koniec vojny a na ceste k vzniku novej republiky, s. 94-98.
- ↑ MEDVEC, Anton. Koleso času : Obišovce. 1. vyd. [s.l.] : Obišovce : Obecný úrad, 2014. 342 s. ISBN 978-80-971656-3-5. Kapitola V Slovenskom štáte : Vojnové útrapy, krvavá prestrelka v Obišovciach a oslobodenie obce, s. 113-121.
- ↑ Obišovce - Kostol Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Obišovce - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Obišovce - www.pamiatkynaslovensku.sk - (obisovce) [online]. www.pamiatkynaslovensku.sk, [cit. 2018-10-09]. Dostupné online.
Externé odkazy
