Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1248, keď sa pri opise hraníc zeme Zebus (Nižných Šebastoviec) uvádza, že na východnej strane susedila táto zem s územím dnešných Valalík, v 13. a 14. storočí nazývaným ako zem Kokšov. Samotná listina sa zachovala iba v odpise Spišskej Kapituly z roku 1366.
Rozdelenie zeme Kokšov na päť samostatných obcí (vrátane obce Kokšov-Bakše), ku ktorému došlo v roku 1427, trvalo až do roku 1960, kedy sa obce Buzice, Bernátovce, Košťany a Všechsvätých opäť spojili do jednej obce, avšak už nie s názvom Kokšov, ale Valaliky.
Buzice
Do začiatku 15. storočia boli súčasťou Kokšova. V portálnom súpise z r. 1427 sa uvádzajú ako Buzapeterfalua a v tom čase patrili Petrovi Buzovi, podľa ktorého dostala dedina aj nový názov. Už v r. 1370 sa uvádza istý Juraj z Kokšova zvaný Buza a ide bezpochyby o predka uvedeného Petra Buzu. Keď na začiatku 15. storočia vzniká názov Buzafalva, bolo už územie pôvodného Kokšova a jeho okolia v značnej miere pomaďarčené a preto aj názov podľa osobného mena Buza vzniká už v maďarskej podobe, teda s koncovkou -falva. Názor, že osobné meno Buza súvisí s maďarským obecným názvom búza (pšenica) je nesprávny. Dá sa veľmi ľahko dokázať, že meno Buza (Búza, Búz, Buzo, Buzek, Buzko) je slovanského pôvodu. V konskripcii cirkví a fár v Abovskej stolici z roku 1746 sa uvádza o Buziciach, Bernátovciach a Košťanoch, že ľud je dvoch rečí (slovenskej a maďarskej), ale že ľud slovenskej reči prevažuje. V lexikóne z roku 1773 sa zasa uvádza o týchto troch dedinách, že v Bernátovciach a Košťanoch prevláda už slovenská reč, kým v Buziciach ešte reč maďarská. Elek Fényes v roku 1851 uvádza však Buzice (Búzafalva) ako slovenskú dedinu. Zaujímavosťou je, že terajší slovenský názov Buzice bol dedine v roku 1919 pridelený omylom podľa chybného zaznačenia v Niederleho národopisnej mape z roku 1903, keď v minulosti tento názov patril dnešnej dedine Buzica (predtým Buzita) v okrese Moldava.
Bernátovce
Do konca 14. storočia boli súčasťou Kokšova. Roku 1406 vystupujú pod zvláštnym názvom Felswkaxo, Felsukaxo a Felswkaxow, teda Felsô Kaksó - čiže Vyšný Kokšov. Z listiny z roku 1406 sa dozvedáme, že držiteľom Vyšného Kokšova je Ladislav, ktorý sa spomína ako majiteľ aj v portálnom súpise z r. 1427. Ladislav patrí k pôvodným kokšovským zemanom. Dedina má do polovice 15. st. názov Felsew Kaxomenthzenth. V polovici 15. st. je majiteľom Bernard, podľa ktorého táto dedina dostáva v druhej polovici 15. st. nový názov Bernaldfalva, a potom neskôr Bernátfalva.
Všechsvätých
Boli jadrom a strediskom pôvodného Kokšova. V roku 1427 dedina patrila tamojším zemanom (podľa Vargu Belzseiovcom a Fiiziovcoml a mala najviac obyvateľov. Keďže Kokšov sa už v 14. storočí silne pomaďarčoval, jeho nový názov pre novovytvárajúcu sa dedinu Všechsvätých už vzniká v maďarskom jazyku ako Mindszent. V druhej polovici 16. st. a v 17. st. väčšina jej obyvateľov bola maďarskej národnosti reformovaného náboženstva, ktorí do roku 1695 užívali katolícky kostol. Turecké vpády a stavovské povstania spôsobili vyľudnenie obce. Od 18. st. sa dedina Všechsvätých začala poslovenčovať, ale Slováci preberajú madarský názov. Roku 1746 je dedina Všechsvätých slovenskou dedinou a aj lexikon z roku 1773 uvádza, že sa tam rozpráva prevažne slovensky. Po r. 1918 vzniká slovenský názov Všechsvätých.
Koštany
V roku 1427 bol držiteľom Koštian Bartolomej zvaný Čontoš (dictus Chonthus de Mizla), ktorý bol v roku 1410 kastelánom na Trebišovskom hrade a ktorý už v roku 1403 dostal spolu s Petrom, synom Baláža de Ronwa, od kráľa Žigmunda dedinu Luhyňa v Zemplínskej stolici. Na základe Žigmundovej donácie tento Bartolomej zvaný Čontoš dostal v roku 1418 do držby aj Nižný Kokšov, dnešné Košťany. Táto dedina sa v r. 1418, 1435 a v r. 1462 uvádza už ako Also Koxo alias Chonthosfalwa. Postupne sa pre túto dedinu ujíma len názov Csontosfalva. Od roku 1673 obec patrila košickému semináru. Podľa súpisu v r. 1720 boli v Košťanoch (Csontosfalva) tri sedliacke poddanské rodiny, ktoré mali slovenské mená. Aj podľa lexikonu z r. 1773 sa tam rozprávalo prevažne slovensky. V 18. st. už to bola slovenská dedina, ale s prevzatým maďarským názvom. Slovenský názov Košťany bol zavedený podľa NiederIeho v r. 1919 ako preklad madarského názvu.
Pôvodné obyvateľstvo obce Valaliky z troch štvrtín tvoria bývalí deputátnici, ktorí sa v minulosti do obce prisťahovali z rôznych stolíc východného a čiastočne aj stredného Slovenska. Okrem obdobia reformácie vždy prevládali rímskokatolíci. V období rokov 1800 až 1900 žilo v obciach v priemere až 200 Židov.
Hlavným zamestnaním obyvateľstva v minulosti bolo roľníctvo a chov dobytka. Boli medzi nimi úradníci, remeselníci, voliari, kočiši, bačovia, pastieri, valasi, deputátnici, nádenníci, pomocní robotníci a sluhovia.
Po roku 1918 nenastali výrazné revolučné zmeny v zamestnaní obyvateľstva oproti minulému obdobiu. Počas hospodárskej krízy veľmi stúpla nezamestnanosť, čo mnohých obyvateľov donútilo vysťahovať sa za prácou do zahraničia.
V rokoch 1945 - 1960 boli obyvatelia obcí postupne zbavení pôdy a neostávalo im nič iné ako sa zamestnať, či už v poľnohospodárstve, alebo v priemysle. Po vytvorení "socialistickej" dediny v roku 1960 všetci obyvatelia obce v produktívnom veku už pracovali buď ako robotníci, alebo zamestnanci v rôznych oblastiach socialistického hospodárstva, alebo priemyslu a spôsob života obyvateľov sa v ničom nelíšil od spôsobu života v meste. Ani dnes sa veľmi nelíši, aj keď badať snahu, aby dedine bolo prinavrátené jej pôvodné poslanie.
V rokoch 1800 až 1930 žilo v našich obciach spolu v priemere okolo 1200 obyvateľov. Po roku 1930 začal počet obyvateľov prudko narastať. Po zlúčení obcí v roku 1961 mala obec Valaliky okolo 2300 obyvateľov.
Štatistika demografického vývoja obyvateľov obce Valaliky
Počet obyvateľov obce Valaliky
Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Počet obyvateľov 3670 3697 3787 3815 3840 3891 3900
Prirodzený prírastok
Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Narodení 45 45 56 48 48 49 48
Zomrelí 29 26 28 28 38 28 35
Prirodzený prírastok 16 19 28 20 10 21 13
Migrácia obyvateľstva
Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Prisťahovaní 41 47 75 90 86 68 52
Odsťahovaní 67 55 35 65 64 78 68
Migračné saldo -26 -8 40 25 22 -10 -16
Počet sobášov a rozvodov
Rok 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Počet sobášov 25 3 21 27 20 21 34
Počet rozvodov 8 8 5 7 14 5 17
Prehľad počtu nezamestnaných
Rok k 1.3. k 30.6 31.12
2003 488 424 408
2004 466 405 371
2005 362 334 346
2006 347 321 271
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Kostol Všetkých svätých
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v časti Všechsvätých, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1771-1786. Upravovaný bol v rokoch 1800, 1901 a po roku 1935.[5] Fasády kostola sú členené lizénami, veža pilastrami, okná majú profilované šambrány s klenákmi, ukončené sú polkruhom. Veža má ihlancovú helmicu.
Hudba
Dychová hudba Valaliky
Súbor vznikol na podnet vtedajšieho riaditeľa ZUŠ Vincenta Svata (za pomoci Vincenta Poláka a Jána Hanzesa) s názvom Rozlet v roku 1989.
Folklórna skupina Valaličanka.
Folklórna ženská spevácka skupina vznikla v roku 1970 na podnet vtedajšej riaditeľky Materskej školy Všechsvätých pani Margity Sviatkovej.
Šport
Stolnotenisový oddiel Valaliky
Osobnosti obce
Rodáci
Michal Demeczky (* 1855 – † 1920), univerzitný profesor, pracovník uhorského Ministerstva kultúry a školstva, matematik
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑BAKOŠ, Tomáš. Plat od tisíc do dvetisíc. Nájde Volvo dosť pracovníkov a čo to spraví so zárobkami?. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-07-03. Dostupné online [cit. 2022-07-05]. ISSN1336-197X.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
