Važecká dolina

O národnej prírodnej rezervácii pozri Važecká dolina (národná prírodná rezervácia).
Važecká dolina
dolina
Važecká dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška > m n. m.
Súradnice 49°09′21″S 20°00′24″V / 49,155929°S 20,006661°V / 49.155929; 20.006661
Najľahší výstup pre turistov je neprístupná
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Važecká dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Važecká dolina (poľ. Waźecka Dolina, nem. Handeltal, maď. Handelvőlgy) je dolina uzavretá ramenami Kriváňa a Krátkej na južnej strane Vysokých Tatier. Je dlhá okolo 2,5 km. Od Špáry sa zvažuje k juhu, kde sa nad Jamským plesom pomaly stráca.[1]

Okolie

Jej stredná časť má názov Zadný handel a niečo nižšie je Predný handel a Poľana po babou. Preteká ňou Zlomiskový potok, ktorý v spojení s Furkotským potokom tvorí Biely Váh. V dolnej časti doliny leží Jamské pleso, v hornej časti je Krivánske Zelené pleso a Malé pliesko. Dolina je rozdelená južným hrebeňom Malého Kriváňa na Krivánsky žľab a Krivánsky kotol. Hranicu Važeckej doliny na severe a severozápade tvorí záver krivánskej rázsochy a na východe Suchá dolina a Jamský hrebeň vychádzajúci z Krátkej.[2]

Názov

Pomenovanie bolo odvodené z dávnejšej materskej obce Važec, v ktorej chotári sa nachádzala. V dávnejšej slovenskej literatúre sa uvádzal názov Handelská dolina alebo spresnený názov pre jej dolnú časť - Predný handel a Zadný handel. Predný handel je poľana uprostred kosodreviny doliny a Zadný handel priestranná terasa v prostrednej časti Važeckej doliny. Tieto názvy pre Važeckú dolinu prevzala nemecká a maďarská literatúra.[1]

Turistika

Okrajom Važeckej doliny prechádzajú tri značkované turistické chodníky. Najnižšia zeleno označená cesta ide ponad Cestu Slobody lesným porastom zo Štrbského Plesa k bývalej Chate kpt. Rašu a ďalej ku starej horárni Tri studničky. Potom vystupuje v serpentínach na Grúnik a popod juhozápadný hrebeň Kriváňa k Vyšnej priehybe. Odtiaľ šikmo vpravo pretína široký Krivánsky žľab a pod Daxnerovým sedlom sa napája na modro značkovanú cestu od Jamského plesa. Druhou veľmi frekventovanou cestou je červenou značená magistrála, ktorá pretína celé južné úbočie Vysokých Tatier. Z Podbanského ide okolo horárne na Troch studničkách ku bývalej Chate kpt. Rašu, odtiaľ miernym výstupom do Važeckej doliny. Treťou je modro značená trasa, ktorá odbočuje z magistrály tesne pred Jamským plesom a vystupuje južným úbočím Malého Kriváňa cez Jamy a nad Krivánskymi baňami sa spája so zelenou značkou od Grúnika do Daxnerového sedla a potom vystupuje na vrchol Kriváňa.[2]

Samotná Važecká dolina je pre turistov uzavretá.

Referencie

  1. ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. ↑ a b ANDRÁŠI, Július. Furkotská dolina, Dolina Suchá voda, Važecká dolina. Tatry, roč. XXXIII., čís. 2, s. 26-27.

Iné projekty

Externé odkazy