Tomáš Mauksch názov odvodzuje od Medených lávok. Treba však vysloviť pochybnosti, lebo tieto dva objekty sú príliš od seba vzdialené. Z historických prameňov možno usúdiť, že v Predných, tak aj v Zadných Meďodoloch v dávnejších dobách baníčilo. Spomínajú sa dve štôlne v Kopskom sedle, ďalšie sa tiahli po hrebeni k Jahňaciemu štítu. Historické písomnosti (Jakub Buchholtz) popri medených spomínajú aj železnú žilu. Pozostatky banských diel však nie sú presnejšie lokalizované. Haviari prichádzali z Kežmarku a zo Spišskej Belej. Starší názov Predné Koperšády je odvodený od slova Kopper, ktoré v spišsko – nemeckom dialekte označuje meď. Tento názov prevzalo poľské názvoslovie a podobný názov má nemecké názvoslovie. Poliaci ich nazývali aj uhorskými Meďodolmi – Koperszady Węngerskie.[1]
Príroda
I keď Predné Meďodoly sú geograficky zaradené do Vysokých Tatier krajinným obrazom i geologickým tvarom patria skôr do Belianskych Tatier. Z trávou zarastených úbočí sa vypínajú biele vápencové veže. Dolina leží na hraniciach prísnej prírodnej rezervácie TANAP-u.[1]
História
Dolina bola až do konca druhej svetovej vojny vypásaná dobytkom a ovcami. Jej majiteľom bolo mesto Spišská Belá. V 17. storočí v doline kutali meď baníci. V rokoch 1876 - 1880 stála v doline chata. Prvými návštevníkmi (okrem baníkov a pastierov), ktorí prešli dolinou boli Theodor Wundt a Jakub Horvay. Stalo sa to 16. mája1884.
