Dolina Białki (slov.Bielovodská dolina, nem.Bialkatal, maď.Bialka völgy) je druhá najväčšia z tatranských dolín na slovensko – poľských hraniciach. Zaberá plochu približne 63,5 km², z ktorej na poľskej strane je 38,2 km² a na slovenskej 25,3 km².
Poznámka k názvu
Poľská toponomastika Dolinu Białki označuje ako Bielovodskú dolinu. Starý ľudový názov Bielovodskej doliny bol Podúplazská dolina. Bielovodskú dolinu si netreba zamieňať s Dolinou Bielej vody alias Dolinou Bielej vody kežmarskej (adjektívum spresňuje jej polohu v niekdajšom kežmarskom chotári) vo východnej časti Vysokých Tatier. Iná situácia je v poľskej toponomastike, kde práve Bielovodskej doline patrí označenie Dolina Białej Wody a naša Dolina Bielej vody kežmarskej je v poľskom názvosloví Dolina Kieżmarska. Poľská toponomastika Dolinu Białej Wody situuje ako pravé oddelenie do jej hornej časti a dodáva, že je najvyšším poschodím Kačacej doliny. V slovenskej toponomastike celý dolinný systém je zahrnutý do jedinej doliny s názvom Bielovodská dolina). Rovnako aj poľské názvy potokov pretekajúcich dolinou Biała Woda Białczańska a Białka sa na Slovensku volajú Biela voda. Ak si to spresníme Bielou vodou sa stáva centrálny vodný tok Bielovodskej doliny. Po sútoku s Rybim potokom volajú ju aj Poliaci Białou Wodou. Poniže sútoku jej hovoria Białka.[1]
Popis doliny
Dolinu vytváral ľadovec ktorý bol, s najväčšou pravdepodobnosťou, najväčší zo všetkých, ktoré formovali tatranské doliny. Meral 14 km, jeho plocha bola viac ako 60 km² a výška 300 m.
Úsek od Ťažkého štítu po Zadný Gerlachovský štít je južný uzáver doliny. Ohraničenie doliny pokračuje hlavným hrebeňom, ktorý sa stáča na sever a cez Litvorové veže ústí vo Velickom štíte. Tu sa hlavný hrebeň na krátkom úseku tiahne východným smerom na Východnú Vysokú a potom severne na vrchol Svišťového štítu a severovýchodným smerom na Malý Javorový štít. Juhovýchodný uzáver Bielovodskej doliny sa tu končí. Západný uzáver potom tvorí dlhý hrebeň Javorových veží cez Žabie vrchy, Štít nad Zelenou dolinkou až na Širokú a pokračuje vedľajším hrebeňom Širokej cez Zámky, Horvátov vrch, Zadnú kopu po Holicu.[2]