Horné poschodie Doliny PańszczycaKoryto Suchej Wody
Dolina Suchej Wody Gąsienicowej aj Dolina Suchej Wody (slov.Dolina Suchej vody, nem.Suchawodatal, maď.Sucha woda völgy) je dolina v poľských Vysokých Tatrách. Vedie ňou hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami (od Ľaliového sedla korytom potoka Sucha Woda). Názov doliny je od potoka Sucha Woda, ktorého koryto býva na dlhých úsekoch suché a voda tečie pod zemou.
Poloha
Dolina má rozlohu približne 21 km², a je dlhá okolo 8 km. Hornú a prostrednú časť doliny ohraničuje:
Ťažšie je ohraničiť dolinu na jej najnižšej časti. Hranicu tvoria nízke chrbty a morénové valy. Najďalej na severe ju ohraničuje Kotlinowy Wierch a Kobyła. Na východe u Niżniego Toporowego Stawu potok Sucha Woda, ktorý sa stáča od severu na severovýchod a tečie trochu na juh od cesty Droga Oswalda Balzera a vytvára prírodnú hranicu medzi Tatrami a Podtatranskou brázdou.
Dolinu Suchej Wody formoval ľadovec. Prevládajú v nej granitické horniny a (v Západných Tatrách) sedimentárne horniny v typickom trojpodlažnom usporiadaní. Na vyšších poschodiach doliny sú morény a ľadovcové kotle. Dolina je porastená kosodrevinou a smrekovým porastom.
Nachádza sa tu veľa krasových útvarov. Voda preteká mnohými podzemnými kavernami, stráca sa nielen v koryte Suchej Wody, ale aj v jeho v jeho prítokoch v Czarnym Potoku a Pańszczyckom Potoku. Pramene sa objavujú na mnohých vzdialených miestach. Časť podzemných vôd vyviera v iných dolinách, napríklad prameň Goryczkowe Wywierzysko, prameň v Jaskyni Kasprowej Niżnej a prameň Wywierzysko Olczyskie. V doline medzi kosodrevinou sú veľké rašeliniská.
Na Hali Gąsienicowej v rokoch 1921 – 1925 bola postavená Chata PTTK Murowaniec. Stojí tu budova Horolezeckej školy, horáreň poľského TANAPu, meteorologická stanica, a niekoľko salašov. Dolinou a jej oddeleniami vedie niekoľko turistických chodníkov.
