Dolina Gąsienicowa

Dolina Gąsienicowa
dolina
Dolina Gąsienicowa
Štát Poľsko Poľsko
Región Zakopané Powiat tatrzański
Pohorie Vysoké Tatry
Súradnice 49°14′31″S 20°00′14″V / 49,241944°S 20,003889°V / 49.241944; 20.003889
Poloha v Poľsku
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Gąsienicowa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Dolina Zielona Gąsienicowa
Dolina Czarna Gąsienicowa, Schronisko PTTK Murowaniec
Stawy Gąsienicowe (Gąsienicowe plesá)
Czarny Staw z Kościelca

Dolina Gąsienicowa nazývaná aj Dolina Gąsienicowych Stawów (doslova Gasienicova dolina, nem. Gasienicatal, Gasienica Seetal, maď. Gasienica tavak völgy) je hornou časťou Doliny Suchej Wody Gąsienicowej v poľských Vysokých Tatrách. Oddeľuje Západné Tatry od Vysokých Tatier.

Poloha

Dolinu delí na dve časti Grań Kościelców (Hrebeň Kościelców), ktorý sa od Zawratowej Turnie tiahne na sever cez Kościelec a Mały Kościelec. Na východnej strane je Dolina Czarna Gąsienicowa a na západnej strane Dolina Zielona Gąsienicowa. Dolina Zielona Gąsienicowa má jedno odvetvie Dolinu Suchu Stawiańsku, nazývanú tiež Kotłom Kasprowým alebo Kotłom Gąsienicowým.[1]

Nad dolinou sa vypínajú štíty:

Približne pri dotyku dvoch častí doliny, na jej západnom úpätí a nad hranicou lesa, vo výške asi 1 500 m n. m. leží Hala Gąsienicowa. Okrem iných chát je v Doline Czarnej Gąsienicowej Schronisko PTTK Murowaniec.[1]

V juhozápadnom odvetví doliny, nazývanej tiež Dolina Zielona Gąsienicowa, sú takmer všetky plesá Doliny Suchej Wody (tzv. Gąsienicowe Stawy).

V juhovýchodnom odvetví doliny nazvanom Doliną Czarną Gąsienicową, sa nachádzajú dve plesá: Czarny Staw Gąsienicowy, (najväčší v celej doline  – 17,94 ha) a Zmarzły Staw Gąsienicowy (0,28 ha).

Názov

Meno dostala po bývalom majiteľovi doliny Gąsienicovi. V dávnejších dobách ju intenzívne vypásali stáda oviec. Bola súčasťou Hali Gąsienicowej. V zachovaných dokumentoch sa spomína v roku 1653 ako hala Stawów (Hala plies). Na mapách z 19. storočia je uvedená ako Dolina Siedmych plies (Dolina Siedmiu Stawów). Navštevovali ju nielen pastieri, ale bola aj útočiskom zbojníkov, ktorých do povstania verboval Aleksander Kostka-Napierski. V roku 1964 sa skončilo vykupovanie pozemkov od súkromných vlastníkov a salaše boli zlikvidované. Odvtedy pomaly začala zarastať lesným porastom a kosodrevinou.

Turistika

Turisti, lyžiari a horolezci ju objavili na začiatku 19. storočia. V doline bola v rokoch 1921 – 1925 vybudovaná chata Schronisko PTTK Murowaniec. Počas rokov 1921 – 1923 postavili k chate cestu, ktorú nesmeli používať autá. V doline sú budovy slúžiace horským záchranárom, meteorologickej službe, strážcom národného parku. Dolina je z pohľadu cestovného ruchu najintenzívnejšie využívanou dolinou.

Turistické chodníky

Chata Schronisko Murowaniec v Dolinie Gąsienicowej je centrom mnohých turistických trás:

po modrej značke z Kuźnic v Zakopanom cez Boczań, Skupniów Upłaz a Przełęcz między Kopami ku chate potom ponad Czarny Staw Gąsienicowy a na Zawrat.
  • Čas túry z Kuźnic v Zakopanom ku chate Schronisko Murowańec: 2h, (↓1:35h)
  • Čas túry z Murowańca na Zawrat: 2:20h, (↓1:50h)
po žltej značke – na Przełęcz między Kopami. Žltá značka vedie tiež do Doliny Jaworzynka. Čas túry z Kuźnic ku chate Schronisko Murowańec 2h (↓1:35h)
– po zelenej značke do Wierchporońca potom cez Rówień Waksmundzku, Gęsiu Szyju a Rusinowu Polanu. Čas túry: 3:50h, s návratom 4:15h
– po žltej značke z Kasprovho vrchu cez Roztoku Stawiańsku ku chate Murowańiec, odtiaľ Dolinou Pańszczyca na sedlo Krzyżne.
  • Čas túry z Kasprovho vrchu ku chate ↑1:25h
  • Čas túry z chaty na Krzyżne: 2:45h, ↓2:05h

Referencie

  1. ↑ a b c ANDRÁŠI, Július; PARYSKI, Witold. Vysoké Tatry: výber horolezeckých výstupov. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1974. 212 s. 77-022-74.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Gąsienicowa na poľskej Wikipédii.

Iné projekty

Externé odkazy