Čierna dolina aj Čierna dolina javorová, Čierna Javorová dolina (poľ. Dolina Czarna Jaworowa, nem. Javorinaer Schwarzen Sees, maď. Javorinai Fekete-tó völgy) je jedno z hlavných odvetví z východnej strany Javorovej doliny vo Vysokých Tatrách.[1][2]
Poloha
Od ústia Čierneho potoka po úpätie Čierneho sedla je dlhá asi 3 km a ohraničujú ju vedľajší severozápadný hrebeň Kolového štítu, úsek hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Kolového štítu po Zadný Ľadový štít a severozápadný vedľajší hrebeň Zadného Ľadového štítu s Ľadovými vežami. V hornej časti ju delia na tri úvaly vedľajšie severné hrebene Snehovej strážnice a Nižnej Baranej strážnice. V hornej časti je Ľadová dolinka, ktorá smeruje od Čierneho Javorového plesa pod Snehový štít. V dolnej časti doliny leží Čierne Javorové pleso. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 492 m n. m. na dolnom stupni Čiernej doliny v komplexe Javorovej doliny. Pleso bolo kedysi asi trikrát väčšie ako v súčasnosti, zabralo aj trávnatú plošinku na východ od svojho dnešného koryta.[2]
Názov
Názov býva polohopisne spresňovaný podľa príslušnosti ku komplexu Javorovej doliny. Všetky sekundárne prívlastky nie sú záväznou súčasťou názvu, Čierna dolina je pôvodný a originálny názov. Poliaci v literatúre a na mapách uvádzajú názov Dolina Czarna a Dolina Czarna Jaworowa. V nemeckej a maďarskej literatúre sa objavujú rôzne názvy s prívlastkom javorová, ale aj bez neho. Napríklad nem. Tal des Javorinaer Schwarzen Sees, maď. Feketetó katlan. Pomenovanie doliny vyplýva z faktu, že ju tesne uzatvárajú tmavé a strmé skalné steny. K nim sa pridávajú tmavé koruny límb v Čiernom lese pri ústí doliny.[2]
Zaujímavosť
V dávnych časoch bola často navštevovaná hľadačmi pokladov (najmä z poľského Jurgova). Prvým overeným návštevníkom Čiernej doliny bol Poliak Stanislaw Staszic (1804). V zime prvými návštevníkmi boli Wiesław Stanisławski a Henry W. Mogilnicki 26. decembra 1930.
Turistika
Pre turistov je neprístupná.
Referencie
- ↑ Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Externé odkazy
