|
Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre)
Ostredok (1 595,6 m n. m.[2]) je najvyšší vrch vo Veľkej Fatre. Leží nad obcou Liptovské Revúce, približne 16 km východne od Turčianskych Teplíc.[3] Na Slovensku je až šesť vrchov s názvom Ostredok.[4] PolohaNachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[5] Leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Ružomberok a Martin a zasahuje na katastrálne územie obce Liptovské Revúce a Blatnica.[4] Najbližším sídlom sú na východe Liptovské Revúce, juhovýchodne situované sú Motyčky a Staré Hory a západne leží Blatnica. Vrch patrí do Národného parku Veľká Fatra.[3] OpisOstredok je súčasťou hlavného hrebeňa pohoria. Má dva vrcholy; hlavný južný (1 595,6 m n. m.) a nepatrne nižší severný (1 592,0 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime na viacerých miestach hrozí nebezpečie padania lavín. Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála, vyznačená Severným smerom susedí Biela skala (1 385 m n. m.), Suchý vrch (1 550 m n. m.) a Ploská (1 532 m n. m.), východným Čierna hora (1 335 m n. m.), Ostré brdo (1 319 m n. m.) a Šturec (1 075 m n. m.), južným Majerova skala (1 283 m n. m.), plytkým sedlom oddelený Frčkov (1 586 m n. m.) a Krížna (1 574 m n. m.) a Kráľova skala (1 377 m n. m.) a západným Smrekov (1 441 m n. m.), Haľamova kopa (1 344 m n. m.), Chládkové úplazy (1 228 m n. m.) a Lubená (1 414 m n. m.).[6] Masív patrí do povodia Váhu; rieka Revúca a jej prítok Lopušná odvodňujú východné svahy, západne sa zvažujúce napájajú Gaderský potok a jeho prítok Vrátňanský potok, smerujúce do Turca.[3] Relatívna výška Ostredku je 672 metrov, čo ho zaraďuje na 14. miesto v rebríčku vrchov s najväčšou relatívnou výškou na Slovensku.[7] Korekcia výškySeverný vrchol s uvádzanou nadmorskou výškou 1 592,0 m n. m. bol do roku 2015 považovaný za najvyšší vrch Veľkej Fatry a tak bol uvádzaný aj v turistických mapách.[8] V lete 2015 Klub slovenských turistov osadil na južnom vrchole, približne 400 m juhojuhovýchodne od severného vrcholu informačnú tabuľu s nápisom „Pustolovčia / 1595 m / najvyšší bod Veľkej Fatry“.[9] Následné meranie domnienku predbežne potvrdilo, čakalo sa na oficiálne potvrdenie výšky.[10] V roku 2015 potvrdili merania Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“), preto v roku 2016 Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky prerokovala zmenu názvu, polohy aj výšky Ostredku. Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Nadmorskú výšku nižšej z kót úrad spresnil na 1 592,54 m n. m. (zaokrúhlene 1 593 m n. m.) a nadmorskú výšku vyššej z kót na 1 595,58 m n. m. (zaokrúhlene 1 596 m n. m.).[11] Názov Pustolovčia bol určený ako štandardný názov pre lúku na úbočí Ostredku.[11] Na pôvodnom mieste označenia vrcholu bol osadený nový turistický smerovník s názvom Ostredok - rázcestie, kde sa na červený chodník pripája GeológiaJeho jemne modelované svahy buduje mraznické súvrstvie fatrika. Mladšie horniny vystupujú v tektonických oknách na niektorých miestach v blízkej Gaderskej doline. VýhľadyHôľnatá vrcholová časť bez vyššej vegetácie, nadmorská výška a poloha umožňuje výnimočný kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé veľkofatranské vrcholy, no tiež Malú Fatru, Oravskú Maguru i Beskydy, Západné, Vysoké a Nízke Tatry, Veporské vrchy, Poľanu, Javorie, Vtáčnik, Strážovské vrchy a Moravsko-sliezske Beskydy.[12] Ojedinele je možné vidieť vrchy 4 susedných krajín; Kékes (1 014 m n. m.) v Maďarsku, Schneeberg (2 076 m n. m.) v Rakúsku, Lysú horu (1 328 m n. m.) v Česku a Babiu horu (1 723 m n. m.) v Poľsku. Prístup
Galéria
Referencie
Literatúra
Pozri ajIné projekty
Externé odkazyInformation related to Ostredok (vrch vo Veľkej Fatre) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
.JPG)
.JPG)
