|
Eliášovka (vrch)
| Eliášovka
|
| vrch
|
|
|
| Štáty
|
 Slovensko,  Poľsko
|
| Regióny
|
Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
|
| Okresy
|
Stará Ľubovňa, Powiat nowosądecki
|
| Obce
|
Litmanová, Jarabina, Piwniczna-Zdrój
|
|
|
| Pohorie
|
Ľubovnianska vrchovina
|
| Povodie
|
Poprad
|
|
|
| Nadmorská výška
|
1 023,4 m n. m.
|
| Súradnice
|
49°24′04″S 20°38′33″V / 49,4011°S 20,6424°V / 49.4011; 20.6424
|
|
|
| Orogenéza/vrásnenie
|
alpínske vrásnenie
|
|
|
| Najľahší výstup
|
neznačený, z obce Litmanová
|
|
|
|
|
|
Poloha v rámci Prešovského kraja
|
|
|
| Wikimedia Commons: Eliaszówka
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Eliášovka (1 023,4 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Ľubovnianskej vrchoviny, geomorfologického celku Východných Beskýd.[2] Vrch leží približne 10 km severne od Starej Ľubovne, na štátnej hranici s Poľskom. Na južných svahoch sa v Litmanovskej doline nachádza pútnické miesto Zvir.[3]
Poloha
Nachádza sa na západnom okraji pohoria, približne 4 km severne od Litmanovej.[3] Leží na hranici Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva, na rozhraní okresu Stará Ľubovňa a Powiatu nowosądeckého. Zasahuje do katastra obcí Litmanová[4], Jarabina a Piwniczna-Zdrój. Masív leží v povodí rieky Poprad.[3]
Opis
Vrch je súčasťou výrazného masívu, situovaného na západnom okraji Ľubovnianskej vrchoviny. Predstavuje najvyššiu časť pohoria, čo dokladajú v susedstve ležiace vrchy Okrúhla (957 m n. m.), Grúnik (936 m n. m.) a Petríkov vrch (932 m n. m.). Západnú časť vrchu odvodňujú prítoky potoka Veľký Lipník, juhovýchodnú Eliášovka, ústiaca do Hraničnej, prítoku Popradu. Severnú a východnú časť vrchu na poľskom území odvodňujú prítoky riečky Czercz.[3] Prevažná časť vrchu je zalesnená a poskytuje tak len obmedzené výhľady najmä na okolité vrchy. Jedinečný výhľad však poskytuje drevená rozhľadňa, stojaca na vrchole hory. Na južných svahoch sa nad Litmanovskou dolinou nachádza pútnické miesto Zvir.
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške a rozhľadni sa z vrcholu Eliášovky naskytuje jedinečný výhľad na okolité vrchy a najmä východnú časť Tatier a Levočské vrchy. Z rozhľadne a niektorých lokalít je dobre pozorovateľných viacero prihraničných vrchov, no pri vhodných podmienkach je viditeľná aj Babia hora, Bachureň či Kráľova hoľa.[5]
Prístup
Na vrchol vedie  značkovaný chodník po hrebeni a zároveň štátnej hranici, vedúci z obce Piwniczna-Zdrój. Zo slovenskej strany na vrchol vedie  značená trasa z rázcestia Čierťaž pri obci Jarabina, no najľahší výstup je lesom z obce Litmanová.[3]
Referencie
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 19.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
|
|---|
| Kultúrne a historické pamiatky | |
|---|
Vybrané vrcholy v Ľubovnianskej vrchovine
Zoznam vrcholov | |
|---|
| Vybrané sedlá | |
|---|
|
|---|
1. Gerlachovský štít, Tatry (2 654 m)
2. Ďumbier, Nízke Tatry (2 043 m)
3. Babia hora, Oravské Beskydy (1 725 m)
4. Veľký Kriváň, Malá Fatra (1 709 m)
5. Veľký Choč, Chočské vrchy (1 611 m)
6. Ostredok, Veľká Fatra (1 596 m)
7. Stolica, Stolické vrchy (1 476 m)
8. Poľana, Poľana (1 458 m)
9. Fabova hoľa, Veporské vrchy (1 439 m)
10. Kľak, Spišsko-gemerský kras (1 409 m)
11. Minčol, Oravská Magura (1 394 m)
12. Vtáčnik, Vtáčnik (1 346 m)
13. Kozí chrbát, Starohorské vrchy (1 330 m)
14. Zlatý stôl, Volovské vrchy (1 322 m)
15. Flochová, Kremnické vrchy (1 317 m)
16. Skorušina, Skorušinské vrchy (1 314 m)
17. Čierna hora, Levočské vrchy (1 289 m)
18. Repisko, Spišská Magura (1 259 m)
19. Kozí kameň, Kozie chrbty (1 255 m)
20. Veľká Rača, Kysucké Beskydy (1 236 m)
21. Kremenec, Bukovské vrchy (1 221 m)
22. Strážov, Strážovské vrchy (1 213 m)
23. Smrekovica, Branisko (1 200 m)
24. Minčol, Čergov (1 157 m)
25. Pupov, Kysucká vrchovina (1 096 m)
26. Šimonka, Slanské vrchy (1 092 m)
27. Bachureň, Bachureň (1 081 m)
28. Vihorlat, Vihorlatské vrchy (1 076 m)
29. Veľký Javorník, Javorníky (1 072 m)
30. V. Polom, Mor.-sliezske Beskydy (1 067 m)
31. Vráta, Podbeskydská vrch. (1 051 m)
32. Vysoké skalky, Pieniny (1 050 m)
33. Javorie, Javorie (1 044 m)
34. Inovec, Považský Inovec (1 042 m)
35. Roháčka, Čierna hora (1 029 m)
36. Chlieviská, Žiar (1 024 m)
37. Eliášovka, Ľubovnianska vrch. (1 023 m)
38. Sitno, Štiavnické vrchy (1 009 m)
39. Busov, Busov (1 002 m)
40. Veľký Radzim, Revúcka vrchovina (991 m n. m.)
41. Veľká Javorina, Biele Karpaty (970 m)
42. Beskydok, Turzovská vrchovina (953 m)
43. Dvorník, Slovenský kras (932 m)
44. Vysoký grúň, Laborecká vrch. (905 m)
45. Veľký Inovec, Pohronský Inovec (901 m)
46. Hromovec, Spiš.-šariš. medzihorie (895 m)
47. Veľký Manín, Súľovské vrchy (891 m)
48. Ostrôžka, Ostrôžky (877 m)
49. Kykula, Jablunkovské medzihorie (845 m)
50. Veľký Tribeč, Tribeč (830 m)
51. Dlhý diel, Krupinská planina (818 m)
52. Záruby, Malé Karpaty (767 m)
53. Smilniansky vrch, Ondavská vrch. (749 m)
54. Karanč, Cerová vrchovina (725 m)
55. Bradlo, Myjavská pahorkatina (543 m)
56. Rozhľadňa, Zemplínske vrchy (469 m)
57. Plešivec, Burda (395 m)
|
|
|
