Ľubovnianska vrchovina

Ľubovnianska vrchovina
pohorie
geomorfologický celok
Ľubovnianska vrchovina
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okresy Stará Ľubovňa, Bardejov
Nadradená
jednotka 		Východné Beskydy
Susedné
jednotky 		Čergov
Ondavská vrchovina
Pieniny
Spišsko-šarišské medzihorie
Súradnice 49°19′S 20°53′V / 49,31°S 20,88°V / 49.31; 20.88
Najvyšší bod Eliášovka
 - výška 1 023 m n. m.
Ľubovnianska vrchovina na mape Slovenska
Ľubovnianska vrchovina na mape Slovenska
Poloha vrchoviny
Poloha vrchoviny
Wikimedia Commons: Ľubovnianska vrchovina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ľubovnianska vrchovina je flyšové pohorie na severe východného Slovenska. Je geomorfologický celok oblasti Východné Beskydy v subprovincii Vonkajšie Východné Karpaty.

Opis

Na západe hraničí s Pieninami, na juhu so Spišsko-šarišským medzihorím a Čergovom a na východe s Ondavskou vrchovinou. Geomorfologický celok je na území Slovenska rozdelený dolinou Popradu a Spišsko-šarišským medzihorím na väčšiu západnú a menšiu východnú časť. Severnú hranicu tvorí štátna hranica s Poľskom, pričom hranicu tvorí v západnej časti pohoria aj rieka Poprad.[1]

Ľubovnianska vrchovina dosahuje maximálnu nadmorskú výšku na vrchole Eliášovky (1 023,4 m n. m.) v severozápadnej okrajovej časti pohoria (na slovensko-poľskej hranici).[2] Hlavný hrebeň vedie z Eliášovky cez Medvedelicu, sedlo Vabec, Široký vrch, Sulínske sedlo na Sliboň. Vo východnej časti pohoria prechádza po hlavnom hrebeni štátna hranica v línii Obručné – Nad dolinkou – Kamenný hrb – Pustá – Javor – Kurovské sedlo – Polianka – Dzielec (v Poľsku).[3][4]

Údoliami vodných tokov je pohorie rozdelené na menšie rázsochy, ide predovšetkým o potoky: Veľký Lipník, Hraničná, Pálenický jarok,Pasterník Lipník, Kurovec a ďalšie. Pri obci Sulín vyviera prameň minerálnej vody Sulínka.

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  3. ↑ Čergov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. ↑ Spišská Magura – Pieniny. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

Iné projekty