|
| Strážov
|
| vrch
|
Pohľad na zasnežený Strážov z obce Zliechov
|
| Štát
|
 Slovensko
|
| Regióny
|
Žilinský, Trenčiansky
|
| Okresy
|
Žilina, Ilava, Považská Bystrica
|
| Obce
|
Čičmany, Zliechov, Pružina
|
|
|
| Časť
|
Strážov
|
| Pohorie
|
Strážovské vrchy
|
| Podcelok
|
Zliechovská hornatina
|
| Povodia
|
Váh, Nitra
|
|
|
| Nadmorská výška
|
1 213,3 m n. m.
|
| Súradnice
|
48°57′18″S 18°27′47″V / 48,9549°S 18,463°V / 48.9549; 18.463
|
|
|
| Geologické zloženie
|
vápenec
|
| Orogenéza/vrásnenie
|
alpínske vrásnenie
|
|
|
| Najľahší výstup
|
po  značke z obce Zliechov
|
|
|
|
|
|
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
|
|
|
| Wikimedia Commons: Strážov (peak in Strážovské vrchy)
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Strážov (1 213,3 m n. m.[1][2]) je najvyšší vrch Strážovských vrchov. Leží približne 15 km východne od Ilavy.[3]
Poloha
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a jej časti Strážov.[4] Vrchol leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina a Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Čičmany a Zliechov.[5] Severná časť vrchu zasahuje na územie obce Pružina v okrese Považská Bystrica. Celý masív leží v CHKO Strážovské vrchy a v národnej prírodnej rezervácii Strážov.[3]
Opis
Dominantný vrch leží v najvyššej časti pohoria. Severovýchodným smerom vedie horský chrbát, v ktorom sa nachádza 1 068 m n. m. vysoký Čierny vrch, severne leží Sokolie s výškou 1 032 m n. m. Vrcholové časti Strážova sú bralnaté a umožňujú tak kruhový výhľad. Západnú časť odvodňujú prítoky Podhradského potoka, smerujúceho do Váhu, východné svahy v lokalite Zákľuka sú pramennou oblasťou Rajčanky a severnú časť odvodňuje Strážovský potok, ktorý ústi do riečky Pružinka. Z južného úpätia prúdi voda potokom Jasenina do rieky Nitra.[3]
Geológia
Strážov je tvorený rozsiahlymi príkrovovými telesami hronika ležiacimi na fatriku. Oblasť je tvorená hrubými vrstvami druhohorných vápencov a dolomitov. V oblasti Strážova bol dávnejšie vyčlenený samostatný strážovský príkrov. Nové výskumy naznačujú že vrchol Strážova je súčasťou príkrovu Ostrej Malenice.[6]
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške a polohe umožňuje Strážov zaujímavé a ďaleké výhľady. Bralnatá vrcholová časť ponúka kruhovú panorámu na okolité vrchy a susedné pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť Malú Fatru, pohorie Vtáčnik či Považský Inovec, ojedinele však i Kysucké Beskydy, Babiu horu či Ostredok.[7]
Prístup
Referencie
- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 55.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Hraško, Ľ., Kováčik, M. (eds.), Olšavský, M., Sentpetery, M., Pelech, O., Laurinc, D., Maglay, J., Németh, Z., Kronome, B., Nagy, A., Kováčik, M., Vlačiky, M. a Dananaj, I., 2021: Geologická mapa Strážovských vrchov (východná časť). ŠGÚDŠ, Bratislava.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
|
|---|
1. Gerlachovský štít, Tatry (2 654 m)
2. Ďumbier, Nízke Tatry (2 043 m)
3. Babia hora, Oravské Beskydy (1 725 m)
4. Veľký Kriváň, Malá Fatra (1 709 m)
5. Veľký Choč, Chočské vrchy (1 611 m)
6. Ostredok, Veľká Fatra (1 596 m)
7. Stolica, Stolické vrchy (1 476 m)
8. Poľana, Poľana (1 458 m)
9. Fabova hoľa, Veporské vrchy (1 439 m)
10. Kľak, Spišsko-gemerský kras (1 409 m)
11. Minčol, Oravská Magura (1 394 m)
12. Vtáčnik, Vtáčnik (1 346 m)
13. Kozí chrbát, Starohorské vrchy (1 330 m)
14. Zlatý stôl, Volovské vrchy (1 322 m)
15. Flochová, Kremnické vrchy (1 317 m)
16. Skorušina, Skorušinské vrchy (1 314 m)
17. Čierna hora, Levočské vrchy (1 289 m)
18. Repisko, Spišská Magura (1 259 m)
19. Kozí kameň, Kozie chrbty (1 255 m)
20. Veľká Rača, Kysucké Beskydy (1 236 m)
21. Kremenec, Bukovské vrchy (1 221 m)
22. Strážov, Strážovské vrchy (1 213 m)
23. Smrekovica, Branisko (1 200 m)
24. Minčol, Čergov (1 157 m)
25. Pupov, Kysucká vrchovina (1 096 m)
26. Šimonka, Slanské vrchy (1 092 m)
27. Bachureň, Bachureň (1 081 m)
28. Vihorlat, Vihorlatské vrchy (1 076 m)
29. Veľký Javorník, Javorníky (1 072 m)
30. V. Polom, Mor.-sliezske Beskydy (1 067 m)
31. Vráta, Podbeskydská vrch. (1 051 m)
32. Vysoké skalky, Pieniny (1 050 m)
33. Javorie, Javorie (1 044 m)
34. Inovec, Považský Inovec (1 042 m)
35. Roháčka, Čierna hora (1 029 m)
36. Chlieviská, Žiar (1 024 m)
37. Eliášovka, Ľubovnianska vrch. (1 023 m)
38. Sitno, Štiavnické vrchy (1 009 m)
39. Busov, Busov (1 002 m)
40. Veľký Radzim, Revúcka vrchovina (991 m n. m.)
41. Veľká Javorina, Biele Karpaty (970 m)
42. Beskydok, Turzovská vrchovina (953 m)
43. Dvorník, Slovenský kras (932 m)
44. Vysoký grúň, Laborecká vrch. (905 m)
45. Veľký Inovec, Pohronský Inovec (901 m)
46. Hromovec, Spiš.-šariš. medzihorie (895 m)
47. Veľký Manín, Súľovské vrchy (891 m)
48. Ostrôžka, Ostrôžky (877 m)
49. Kykula, Jablunkovské medzihorie (845 m)
50. Veľký Tribeč, Tribeč (830 m)
51. Dlhý diel, Krupinská planina (818 m)
52. Záruby, Malé Karpaty (767 m)
53. Smilniansky vrch, Ondavská vrch. (749 m)
54. Karanč, Cerová vrchovina (725 m)
55. Bradlo, Myjavská pahorkatina (543 m)
56. Rozhľadňa, Zemplínske vrchy (469 m)
57. Plešivec, Burda (395 m)
|
Information related to Strážov (vrch) |
