Ostrôžky

Ostrôžky
pohorie
geomorfologický celok
Pohľad na Ostrôžku z Budinskej skaly
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický kraj
Okresy Veľký Krtíš, Detva, Lučenec
Nadradená
jednotka 		Slovenské stredohorie
Susedné
jednotky 		Javorie
Zvolenská kotlina
Krupinská planina
Juhoslovenská kotlina
Revúcka vrchovina
Veporské vrchy
Súradnice 48°28′05″S 19°25′50″V / 48,46806°S 19,43056°V / 48.46806; 19.43056
Najvyšší bod Ostrôžka
 - výška 877 m n. m.
Dĺžka 26 km
Šírka 10−18 km
Rozloha 260 km² (26 000 ha)
Geologické zloženie Neogénne vulkanity
karpatského oblúka
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrôžky sú horský krajinný celok v oblasti Slovenského stredohoria[1]. Ostrôžky budujú vulkanické horniny a ich pyroklastiká, na severovýchodnej strane granodiority jadrového pásma. Podobne ako ostatné celky Slovenského stredohoria aj Ostrôžky vznikli v priebehu neogénu v dôsledku rozsiahlej sopečnej činnosti. Majú stratovulkanickú stavbu - stavbu zvrstvených sopiek.

Vymedzenie

Pohorie susedí na severe so Zvolenskou kotlinou, na severozápade nadväzuje Javorie a Krupinská planina. Južným smerom sa rozprestiera Juhoslovenská kotlina a východným smerom nadväzuje Revúcka vrchovina a Veporské vrchy.[2]

Vrchovinový reliéf sopečného pohoria Ostrôžky má charakter náhornej planiny naklonenej mierne na juh, ktorú hlboko zarezané doliny konsekvetných tokov rozčlenili na menšie celky[3]. Medzi Tisovníkom a Madačkou prebieha rázsocha Pálenísk (769 m n. m.), medzi Madačkou a Tuhárskym potokom je rázsocha Braliec (817 m n. m.), medzi Tuhárskym a Budinským potokom je rázsocha Jasenia (771 m n. m.) a medzi Budinským a Krivánskym potokom je rázsocha Uhliarska (647 m n. m.). Ostrôžky okrem najsevernejšej časti zasahujú celé do Novohradu. Hranica medzi Novohradom a Zvolenskou stolicou prebiehala po hlavnom hrebeni Ostrôžok (Pľutov vrch (741 m n. m.), Šrobka (525 m n. m.), atď.). Najvyšší vrch Ostrôžok je Ostrôžka (877 m n. m.). Najvyšším bodom Ostrôžok na území Novohradu je Javor (821 m n. m.).[4]

Analýza riečnej siete poukazuje na niekdajšie intenzívne zlomové pohyby. Pohorie Ostrôžky je bohaté na pozostatky sopečnej činnosti (Budinská skala, Kamenné vráta). V Tuhári sa nachádza jediný mramorový lom na Slovensku.

Ostrôžky patria zväčša k oblasti mierne teplej horskej klímy. Hydrograficky zväčša patria k povodiu Ipľa. Pohorie pre svoj zväčša plošinný ráz poskytuje relatívne vhodné podmienky na poľnohospodársku činnosť.

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ Konečný, V., Lexa, J., 1984, Geologická mapa stredoslovenský neovulkanitov. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava
  2. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  3. ↑ Halaj, J., Michal, P., 1985, Novohrad. 1: Príroda Osveta, Martin
  4. ↑ Javorie – Ostrôžky. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrôžky