Zvolenská župa (Uhorsko)

Zvolenská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko
Sídlo župy Zvolen

Banská Bystrica (od 18. stor.)

Rozloha 2 730 km²
Obyvateľstvo 133 653 (1910) [1]
 -   102 500 (1880) [2]
Hustota 49,0 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3] 		Slováci 84,8 %
Maďari 12,4 %
Nemci 1,6 %
Národnostné
zloženie (1880)[2] 		Maďari 2,6 %
Nemci 2,93 %
Slováci 90,36 %
Rumuni 0 %
Rusíni 0 %
Srbi a Chorváti 0,05 %
Ostatní 0,51 %
Náboženské
zloženie (1910)[4] 		Rímskokatolícke 65,1 %
Evanjelické a. v. 31,7 %
Židovské 2,3 %
Wikimedia Commons: Zólyom County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zvolenská župa resp. Zvolenská stolica resp. Zvolenský komitát (iný názov: Zvolen; lat. comitatus Zoliensis, maď. Zólyom (vár)megye, nem. Sohler Gespanschaft/Komitat Sohl) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Charakteristika

Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Malohontskou, (od roku 1803 Gemersko - Malohontskou), Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol Hron. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2 730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov Podpoľanie, zvyšná časť Pohronie. Územie regiónu Horehronie, zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.

Zvolenská župa na strednom Slovensku

Centrum

Administratívnym centrom komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a sedrie sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica.[5]

Dejiny

Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na komitát sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia.[5]

v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica.[5]

V rokoch 1786 – 1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil.[5]

Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy.

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Česko-Slovenska. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923 – 1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené.

Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940 – 1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou Banskobystrického kraja.

Národnosti

Vo Zvolenskej stolici prevládal slovenský živel aj napriek rozsiahlej kolonizácii, najmä z nemecky hovoriacich krajín. Neskôr sa poslovenčili aj predtým nemecké mestá.[5]

Okresy

Územie stolice sa delilo na dva slúžnovské okresy[5]:

  • Horný (Processus superior)
  • Dolný (Processus inferior)

Od 19. storočia sa označovali ako Banskobystrický a Zvolenský slúžnovský okres.[5]

V roku 1910 sa župa delila na tieto okresy:

Mestá so zriadeným magistrátom:

V súčasnosti je územie bývalej Zvolenskej župy súčasťou týchto okresov Banskobystrického kraja:

  • Banská Bystrica (celý okres)
  • Banská Štiavnica (len obec Kozelník)
  • Brezno (okrem obcí od Polomky (vrátane) na východ a obcí Drábsko a Lom nad Rimavicou na juhu)
  • Detva (okrem obcí Podkriváň a Látky)
  • Zvolen (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta)

Referencie

  1. ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. ↑ a b c d e f g ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 168–176.

Literatúra

  • BEL, Matej. Zvolenská stolica. Preklad Imrich Nagy. Vyd. 1. Čadca; Banská Bystrica : Kysucké múzeum v Čadci; Stredoslovenské múzeum, 2017. 612 s. ISBN 978-80-89751-17-4.

Pozri

Iné projekty