Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Župa (maď.vármegye, lat.comitatus, nem.Gespanschaft/Komitat) je v modernej slovenskej historiografii slovenský názov územnosprávnych (administratívno-územných) jednotiek štátnej správy v Uhorsku v rokoch 1849 – 1918.
Išlo o štátne jednotky, ktoré nahradili dovtedajšie šľachtické stolice. Územne však na ne nadviazali. V tej dobe sa tieto jednotky po slovensky spravidla naďalej označovali ako stolice. Starý slovanský výraz župa bol „znovuobjavený“ v 19. storočí. Spojenie maďarského názvu „(vár)megye“ [komitát/stolica/župa] so starým slovanským „župa“ vyplýva najmä z maďarského slova „ispán“ označujúceho župana.
Zoznam koncom 19. storočia
Vidiecke župy
V prvej zátvorke je názov v maďarčine, v druhej zátvorke sú uvedené hlavné mestá okolo roku 1910 a potom skratky krajín, v ktorých sa územie dnes nachádza:
Mesto Rijeka (Fiume) tvorilo osobitný celok. Hádali sa oň vlastné Uhorsko a Chorvátsko-Slavónsko, a preto niekoľkokrát zmenilo vlastníka.
Dejiny
Prvé provizórium (1849 – 1850)
Po porážke maďarskej revolúcie 1848-1849 Rakúšania spolu so zavádzaním tzv. Bachovho absolutizmu zmenili aj administratívny systém v Uhorsku. Okrem iného zaviedli 5 vojenských dištriktov (na dnešnom Slovensku: Bratislava, Košice, na ostatnom území: Šopron, Pešť-Budín a Veľký Varadín). Viedli ich generáli menovaní cisárom. Delili sa na civilné dištrikty (vždy asi štyri), ktoré sa zas delili na župy v hraniciach bývalých stolíc. Úradným jazykom bola nemčina (až do roku 1860/1867).
Hore spomenutých 5 dištriktov bolo premenených na civilné dištrikty, ktoré sa delili na župy a tie na (slúžnovské) okresy. Územie niektorých žúp sa zmenilo a niektoré župy boli novo vytvorené. Dištrikty viedli hlavní dištriktní župani, župy prednostovia a slúžnovské okresy slúžni (=šľachtickí sudcovia).
Tzv. definitívum (19. 1 .1853 – 20. 10. 1860)
Došlo len k malým zmenám. Dištrikty boli formálne premenené na administratívne územia miestodržiteľského oddelenia (od 1.7.1860 administratívne územia expozitúry miestodržiteľstva). Aj tieto sa delili na župy. Na čele žúp stáli komisári menovaní centralistickou rakúskou (viedenskou) vládou . Kompetencie žúp sa obmedzili len na oblasť politickej a daňovej správy. Súdna právomoc bola odovzdaná osobitným úradom.
Prechodné obdobie (1860 – 1867)
Októbrovým diplomom v roku 1860 sa rakúsky cisár zriekol absolutizmu, nastalo tzv. obdobie provizória a postupný návrat k predchádzajúcim stoliciam . Bolo teda postupne obnovované územnosprávne členenie spred roka 1849 (čiže stolice), a to tak v územnom zmysle, ako aj v oblasti funkcií. Samosprávne orgány žúp na úrovni predrevolučných stolíc boli však obnovené až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867.
Modernizované staré stolice (1867 – 1918/1923)
Od roku 1867 územne aj naďalej viac-menej existovali staré samosprávne stolice (opätovné rozdelenie Oravsko-turčianskej župy a spojenie Dolnonitrianskej a Hornonitrianskej župy), no niektoré zmeny v priebehu hraníc zostali zachované a funkcia starých stolíc ako útvarov šľachty bola značne obmedzená. Predovšetkým ich už neviedli len šlachtici. Hlavným útvarom župy bol municipálny výbor pozostávajúci z 50% virilistov (osôb platiacich najvyššie priame dane) a z 50% iných, volených osôb spĺňajúcich predpísaný cenzus plus členov ex-offo (zástupca župana, hlavný notár a iní). Na čele župy bol hlavný župan, ktorý bol vládnym úradníkom podriadeným Ministerstvu vnútra Uhorska. Zástupca župana bol takisto veľmi dôležitou funkciou.
Uhorsko pozostávalo zo žúp a tie zo slúžnovských okresov (zjednodušene nazývaných okresy aj v oficiálnych dokumentoch)
V roku 1867 bolo v Uhorsku vytvorených 64 žúp (71 vrátane Chorvátska-Slavónska). Tento počet (71) sa až do roku 1918 nezmenil, iba župa Turňa bola zrušená v roku 1882. Počet slúžnovských okresov do roku 1910 stále rástol. Okolo roku 1891 jestvovalo 409 slúžnovských okresov. Na území súčasného Slovenska bolo po roku 1882 7 celých žúp (Liptovská, Nitrianska, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Zvolenská), väčšia časť 11 žúp (Abovsko-turnianska, Bratislavská, Gemersko-malohontská, Hontianska, Komárňanská, Novohradská, Oravská, Ostrihomská, Spišská, Užská a Zemplínska) a iba niekoľko obcí z dvoch žúp (Rábska a Mošonská). V roku 1918 navyše na Slovensku existovali 4 municipálne mestá.
Právomoci žúp po roku 1867 stále ubúdali a presúvali ich na ministerstvá. V roku 1869 bolo z právomoci žúp vyňaté súdnictvo a neskôr aj stavebno-technické záležitosti, sirotské záležitosti, lesníctvo, verejná bezpečnosť, veterinárna služba a (celkové) finančné hospodárenie. Najdôležitejšie zmeny sa týkali miest: Municipálny zákon č. 42/1870 zrušil staré práva slobodných kráľovských miest a veľa municipálnych miest (na Slovensku Bratislava a Košice) bolo vyňatých z právomoci žúp. V roku 1876 však mestá – okrem 25 najdôležitejších miest (+ 5 v Chorvátsku-Slavónsku) – svoju „nezávislosť“ opäť stratilo.
V roku 1868 bolo Sedmohradsko definitívne pričlenené k vlastnému Uhorsku a mesto Rijeka získalo autonómiu. V roku 1873 bola časť Vojenskej hranice pričlenená k vlastnému Uhorsku a časť k Chorvátsku-Slavónsku. Väčšie reorganizácie (vrátane zmien hraníc žúp) sa vykonali v roku 1876 a menšie zmeny hraníc v rokoch 1877, 1882 a 1884.
Nástupnícke krajiny
V Rumunsku a Maďarsku župné zriadenia pretrvalo až do súčasnosti (i keď hranice žúp boli po rozpade Uhorska zmenené). V Chorvátsku (ešte ako súčasť štátu južných Slovanov) bolo zrušené v roku 1921, prechodne obnovené cez druhú svetovú vojnu (samostatné Chorvátsko) a potom definitívne od roku 1992. Na Slovensku (ešte ako súčasti Česko-Slovenska) bolo župné zriadenie zrušené v r. 1928 a prechodne obnovené cez druhú svetovú vojnu (samostatné Slovensko).
.svg)