|
Spišská Magura
Spišská Magura je flyšové pohorie a geomorfologický celok na severnom Slovensku, súčasť Podhôľno-magurskej oblasti. VymedzenieSusedí z juhu s Podtatranskou brázdou, Tatrami a Podtatranskou kotlinou, Spišsko-šarišským medzihorím a na severe s Pieninami. Západnú a časť severnej hranice tvorí štátna hranica s Poľskom. Spišská Magura sa delí na dva geomorfologické podcelky: Repisko na juhozápade a Veterný vrch na severe. Celok má tiež 3 časti: v Repisku je to Osturnianska brázda, v podcelku Veterný vrch potom Staroveská kotlina a Ružbašské predhorie.[1] Hranica medzi podcelkami vedie údolím Rieky a cez Magurské sedlo. Najvyšším vrchom pohoria je Repisko (1 259 m n. m.) v juhozápadnej okrajovej časti pohoria.[2][3] Hlavný hrebeň podcelku Repisko vedie po línii Repisko – Magurka – Bukovina – Smrečiny – Spádik – Magurské sedlo, kde nadväzuje na hlavný hrebeň podcelku Veterný vrch v trase Javor – Toporecké sedlo – Kameniarka – Riňava – Plontana (najvyšší vrch podcelku) – Veterný vrch. Pohorie je rozdelené na viaceré rázsochy údoliami potokov a riečok: Frankovský potok, Rieka, Jordanec, Lesniansky potok, Toporský potok, Šoltýsa a ďalšie. Údolie Dunajca na severe je hranicou s Pieninami, toky Javorinky a Bielej od Tatier a v údolí Popradu, v tzv. Ružbašskej bráne sa stýka s pohorím Levočské vrchy.[1] V časti Osturnianska brázda a na priľahlých svahoch Spišskej Magury sa zachovali viaceré jazierka zosuvného charakteru. Napr. Malé jazero, Veľké jazero, Ksenino jazierko, Osturnianske jazero.[4] V podcelku Repisko sa zachovalo Jezerské jazero tiež zosuvného charakteru. Na styku pohoria s kotlinami vyvierajú minerálne pramene (Vyšné Ružbachy, Toporec). Pozri ajIné projekty
Referencie
Information related to Spišská Magura |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
