A, B, C ... vrcholy (A je materský vrchol pre B) S B ... kľúčové sedlo vrcholu B VB ... nadmorská výška vrcholu B PB ... relatívna výška vrcholu B (od sedla s materským vrcholom) IB ... izolácia vrcholu B PB / VB ... dominancia vrcholu B (v %) MPC ... mokrá relatívna výška vrcholu C (od hladiny mora) SPC ... suchá relatívna výška vrcholu C (od úpätia na dne mora)Mapa 3 hôr v americkom štáte Maine s vyznačenými vrcholmi a kľúčovými sedlami. Relatívna výška vrchu jednotlivých hôr (zľava doprava) je: 430 – 310 = 120 stôp 570 – 530 = 040 stôp 671 – 530 = 141 stôp
Relatívna výška vrcholu (niekedy tiež prominencia alebo význačnosť) je pojem, označujúci relatívnu výšku vrchu. Počíta sa ako prevýšenie (rozdiel výšok) medzi vrcholom a najvyšším (tzv. kľúčovým) sedlom s nejakým vyšším (tzv. materským) vrchom. Inými slovami ide o počet výškových metrov, o ktoré musíme minimálne zostúpiť, aby sme mohli začať stúpať na nejaký vyšší vrchol.[1][2]
Alternatívna definícia využíva stúpajúcu hladinu mora – keby hladina mora stúpla až do takej výšky, ktorá by z vrcholu daného vrchu urobila najvyšší bod samostatného ostrova, potom relatívna výška danej hory zodpovedá teoretickej nadmorskej výške vrcholu pri takto zvýšenej hladiny mora.[3]
Pri stanovení relatívnej výšky vrcholu sa počíta s prirodzeným tvarom terénu, bez zásahov človeka. Napr. kľúčovým sedlom pre Kilimandžáro je Suezská šija, a nie hladina Suezského prieplavu. Rovnako sa nezapočítava snehová a ľadová pokrývka – ani v sedle, ani na vrchole.
Súvisiace pojmy
Materský vrchol (angl.Parent peak) – vyšší vrchol, spojený s daným vrcholom najvyšším sedlom. Často je to najbližší vyšší vrchol, ktorý býva veľmi blízko (napr. Ostredok je materským vrcholom pre Suchý vrch), hoci u niektorých hôr môže byť aj veľmi ďaleko (napr. pre Kilimandžáro je materským vrcholom Mount Everest, vzdialený 5 510 km). Niekedy má ale najbližší vrchol nižšie sedlo a materský vrchol potom nie je najbližší. Napríklad pre fatranský Šíp je materským vrcholom Veľký Choč, hoci najbližším vrcholom je Kopa, ktorá je ale od Šípu oddelená hlbokým údolím Váhu.
Kľúčové sedlo (angl.Key col) – sedlo oddeľujúce daný vrch od materského vrcholu.[4] Pre najvyššie vrcholy kontinentov alebo ostrovov je kľúčovým sedlom hladina mora. Napríklad pre Králický Sněžník je kľúčovým Ramzovské sedlo, ktoré spája masív Králického Sněžníka s Hrubým Jeseníkom a teda aj vrchol Králického Sněžníka so svojím materským vrcholom Pradědom. Podľa alternatívnej definície je kľúčové sedlo posledným miestom, ktoré je zaplavené, keď je daný vrch stúpajúcou hladinou mora oddelený od svojho materského vrchu a stane sa najvyšším vrchom samostatného ostrova.
Izolácia (angl.Isolation) – osamotenosť vrcholu, tj. najmenšia vzdialenosť vrcholu k nejakému vyššiemu bodu.[5] Vyšší bod nemusí byť na materskom vrchole ani na najbližšom vrchole, môže byť aj na inom vrchu, ktorá má vzdialenejši vrchol, ale má bližšie úbočie (svah) s vyššou nadmorskou výškou. Napríklad pre Stříbrné návrší je materským vrcholom Studniční hora, najbližším vrcholom Luční hora, ale izolácia je daná vzdialenosťou od svahu Stříbrného hřbetu.
Dominancia (angl.Dominance) – percentuálne vyjadrenie relatívnej výšky vrcholu vzhľadom k nadmorskej výške. Mount Everest je 100 % dominantný, zatiaľ čo K2 ju má len 47 %. Gerlachovský štít ju má 89 %, zatiaľ čo Lomnický štít len 17 %. Spravidla teda platí, že najvyšší vrch pohoria je najdominantnejší a druhý najvyšší je výrazne menej dominantný. Zaujímavou výnimkou je Smrk (16 %) a Jizera (21 %) - Smrk je síce najvyšším vrchom českej časti Jizerských hôr, ale s materským vrcholom (poľskou Wysokou kopou) má výrazne plytšie kľúčové sedlo než má Jizera so Smrkom.
"Mokrá" relatívna výška (angl.Wet prominence) – relatívna výška vrcholu tak, ako je opísaná v tomto článku. U najvyšších hôr kontinentov alebo ostrovov sa počíta od hladiny mora.[6]
"Suchá" relatívna výška (angl.Dry prominence) – alternatívny druh relatívnej výšky vrcholu, ktorý nezohľadňuje hladinu mora a počíta tak aj s podmorskými sedlami a vrchmi.[6] Suchá relatívna výška najvyššieho vrcholu kontinentu alebo ostrova sa potom počíta ako mokrá relatívna výška plus prevýšenie od najvyššieho podmorského sedla.
Využitie relatívnej výšky vrcholu
Relatívna výška vrcholu sa využíva predovšetkým na hodnotenie významnosti jednotlivých vrcholov, resp. odlíšenie toho, čo sa považuje za samostatný vrchol (vrch) a čo už nie. Neexistuje jednotné kritérium pre všetky svetové pohoria, to sa zvyčajne volí vzhľadom k charakteru pohoria alebo oblasti.
Napríklad v USA sa za samostatný vrchol zvyčajne považujú vrchy s relatívnou výškou vrcholu nad 500 stôp (asi 152 m) a rovnakú hranicu používajú aj škótskemunros. Pre alpské alebo tatranské vrchy sa väčšinou používa relatívna výška 100 metrov.[7]
Pre české vrchy bola v rámci projektu Tisícovky Čiech, Moravy a Sliezska zvolená relatívna výška vrcholu minimálne 15 metrov (a izolácia 400 m) pre tzv. hlavné vrcholy a 5 metrov (a izolácia 200 m) pre vedľajšie vrcholy.[9] Najvýraznejšie tisícovky s relatívnou výškou minimálne 100 metrov (a izoláciou 1 km) sa označujú ako ultratisícovky.[9][10]
Vrchy sveta s najväčšou relatívnou výškou
# 2 Aconcagua# 4 Kilimandžáro# 15 Mauna Kea
Rebríček 15 vrchov sveta s najväčšou relatívnou výškou[11] je úplne iný ako rebríček najvyšších hôr. Okrem prvého Everestu je v ňom len 1 osemtisícovka (Nanga Parbat), druhý najvyšší vrch sveta K2 je podľa relatívnej výšky vrcholu až na 22. mieste, kým na 4. mieste je len päťtisícové Kilimandžáro.
V tomto rebríčku sa tiež nachádza všetkých 7 vrcholov Koruny Zeme (Seven Summits), tj. najvyšších hôr jednotlivých kontinentov.
Zaujímavým vrchom je havajskáMauna Kea, ktorá meria len 4 205 metrov (necelá polovica nadmorskej výšky Everestu), napriek tomu je 15. v poradí. Podľa suchej relatívnej výšky je dokonca 2. (4 205 + 5 125 = 9 330 m), hneď po Evereste.
