PROFILPELAJAR.COM

	Filipínska republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Maka-Diyos, Makatao, Makakalikasan, at Makabansa ; (slov. Za Boha, ľud, prírodu a krajinu)
	Štátna hymna:; Lupang Hinirang
Miestny názov
• dlhý	Repúbliká ng̃ Pilipinas; Republic of the Philippines
• krátky	Pilipinas; Philippines
Hlavné mesto	Manila (Maynila); °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto	Quezon City
Úradné jazyky	filipínčina-tagalčina; angličtina ;
Štátne zriadenie; prezident ; viceprezident	prezidentská konštitučná republika ; Ferdinand Marcos, Jr. ; Sara Duterte
Vznik	12. jún 1898 (vyhlásenie)
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 299 764 km² (72.) ; - km² (0,61 (vnútrozemský povrch) %)
Počet obyvateľov; • odhad (2010); • sčítanie (2009); • hustota (2010)	; 94 013 200 (12.) ; 91 983 000; 306,6/km² (43.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2010; 351,37 miliárd $ (33.); 3 737 $ (125.)
Index ľudského rozvoja (2010)	0.638 (97.) – stredný
Mena	filipínske peso (= 100 centov) (PHP)
Časové pásmo; • Letný čas	UTC (UTC+8); (UTC)
Medzinárodný kód	PHL/PH
Medzinárodná poznávacia značka	RP
Internetová doména	.ph
Smerové telefónne číslo	+63

O skupine ostrovov v Tichom oceáne, ktoré tvoria územie Filipínskej republiky pozri Filipíny (ostrovy).

Súradnice: 12°S 123°V / 12°S 123°V / 12; 123

Filipíny: je to štát v juhovýchodnej Ázii. Filipíny sú bývalá kolónia Španielska a USA, čo spôsobilo vplyv západnej kultúry na ostrovoch. Hlavným mestom je Manila. Svoje meno získali na počesť španielskeho kráľa Filipa II.^[1]

História

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Filipín

Pred kolonizáciou Filipín sa na Filipínskych ostrovoch nenachádzal žiaden väčší štát. Po kolonizácii začala modernizácia krajiny až v druhej polovici 19. storočia, dovtedy bola táto oblasť výrazne zaostalá. V roku 1896 prebehla národná revolúcia. Filipíny sa stali nezávislým štátom v roku 1946.

Ekonomika

Filipíny sú oficiálne označované za zaostalú krajinu. Sú prirodzene poľnohospodárskou krajinou. Ľahký priemysel a služby sa v poslednom čase rozvinuli. Hoci kedysi boli najbohatšou krajinou v Ázii po Japonsku, ekonomika zaznamenala začiatkom 80. rokov pokles, keď na svetových trhoch poklesol dopyt po filipínskych produktoch po zavraždení Ninoy Aquina počas Marcosovho režimu, počas ktorého sa stratilo približne 1 % HDP v dôsledku korupcie a klientelizmu. Ekonomické oživenie bolo odvtedy v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami pomalé a Filipíny ostávajú jednou z najchudobnejších krajín v regióne.

Ekonomika Filipín utrpela ďalší šok počas ázijskej finančnej krízy v roku 1997. Vplyv šoku bol ešte zhoršený rastom cien, inflácie a zlým počasím. Ekonomický rast klesol z 5 % v roku 1997 na 0,6 % v roku 1998, ale vrátil sa na úroveň okolo 3 % v roku 1999, 4 % v roku 2000 a viac ako 6 % v roku 2004. Vláda sľúbila pokračovať v ekonomických reformách, ktoré pomôžu dohnať rýchlosť rozvoja novo industrializovaných krajín Východnej Ázie. Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP) bráni pokusom zlepšiť stav ekonomiky. Výdavky rozpočtu na krytie dlhu sú vyššie ako rozpočet na vzdelávanie a obranu dohromady. Nerovnomernosť príjmov ostáva veľmi vážnym problémom.

Vládny program na rozvoj ekonomického rastu zahŕňa zlepšovanie infraštruktúry, revidovanie daňového systému pre zvýšenie vládnych príjmov, prehlbovanie deregulácie a privatizácie ekonomiky a zvýšenie integrácie obchodu s regiónom. Vyhliadky do budúcnosti závisia hlavne od ekonomickej výkonnosti dvoch hlavných obchodných partnerov, USA a Japonska, a zodpovednejšej administratívy a trvalých vládnych nariadení.

V posledných rokoch migrovalo veľa call centier a podnikov business process outsourcing (BPO) do Filipín, čím vytvorili tisíce pracovných miest. Forbes označil v roku 2005 filipínske peso za najlepšiu ázijskú menu za rok 2005. 1. novembra 2005 bola zavedená nová rozšírená daň z pridanej hodnoty (E-VAT), čo bolo opatrenie určené na zníženie vzrastajúcich zahraničných dlhov Filipín.

Filipíny sú členom Ázijskej rozvojovej banky, Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a iných medzinárodných ekonomických zoskupení, ako sú APEC, Svetová obchodná organizácia (WTO), Colombov plán a G-77.

Náboženstvo

Filipíny sú prevažne rímskokatolíckou krajinou. V minulosti boli až do roku 1898 španielskou kolóniou, čo zanechalo vplyv na jazyku a náboženstve obyvateľov. Na juhu krajiny žijú aj moslimovia a počas nadvlády USA (1898 – 1946) sa v krajine rozširoval aj protestantizmus.

Percentá: rímskokatolíci – 80,5 %, protestanti – 7,3 %, Kristova cirkev – 2,3 %, filipínska nezávislá cirkev – 2 %, islam – 5,1 %, budhizmus – 0,11 % a iné 2,69%.