|
Veľká Rača
| Veľká Rača
|
| vrch
|
Hrebeň Veľkej Rače
|
| Štáty
|
 Slovensko,  Poľsko
|
| Regióny
|
Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
|
| Okresy
|
Čadca, Powiat żywiecki
|
| Obce
|
Klubina, Rajcza
|
|
|
| Pohorie
|
Kysucké Beskydy,
Beskid Żywiecki
|
| Podcelok
|
Rača
|
| Povodia
|
Kysuca, Sola
|
|
|
| Nadmorská výška
|
1 236,1 m n. m.
|
| Súradnice
|
49°24′48″S 18°58′07″V / 49,4133°S 18,9685°V / 49.4133; 18.9685
|
|
|
| Orogenéza/vrásnenie
|
alpínske vrásnenie
|
|
|
| Najľahší výstup
|
neznačený, z Oščadnice
|
|
|
|
|
|
Poloha v rámci Žilinského kraja
|
|
|
| Wikimedia Commons: Wielka Racza
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Veľká Rača (poľ. Wielka Racza, 1 236,1 m n. m.[1][2]) je najvyšší vrch Kysuckých Beskýd. Leží približne 12 km východne od Čadce.[3] Vrcholom prechádza štátna hranica s Poľskom.[4]
Poloha
Nachádza sa na okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Rača.[5] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Veľkou Račou vedie hranica okresu Čadca a Powiatu żywieckeho a zasahuje na územie obcí Klubina[6] a Rajcza. Masív sa nachádza v hlavnom hrebeni Kysuckých Beskýd, ktorým vedie rozvodnica povodí Dunaja a Visly. Slovenská, západná časť je odvodňovaná prítokmi Kysuce, východná časť odvádza vodu prítokmi rieky Sola. Severne na hrebeni leží Veľký Príslop (1 044 m n. m.), južne Malá Rača (1 153 m n. m.) a západne sa nachádza Hladká (972 m n. m.). Vrch leží v CHKO Kysuce a slovenskú časť chráni rovnomenná NPR.[3]
Opis
Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne zo severu a južne od Malej Rače sa stáča východným smerom. Vedie ním štátna hranica i rozvodie Čierneho a Baltského mora. Vrchol leží zhruba 4 km juhovýchodne od okraja Oščadnice. Severozápadnú časť masívu odvodňujú prítoky Oščadnice, juhozápadnú Klubinský potok, smerujúci do Bystrice. Na poľskom území ležiace východné úpätie odvodňuje riečka Rycerka, ktorá ústi do rieky Sola. V západnej časti masívu sa nachádza rovnomenné stredisko zimných i letných športov.[3]
Národná prírodná rezervácia
Veľkú časť pokrýva národná prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1976 (ochranné pásmo 197 ha)[7]. Účel NPR je zachovanie zvyškov pôvodných lesov pralesovitého charakteru. Tiež sa tu vyskytujú pseudokrasové javy (Malá a Veľká skalná diera), na území Kysúc ojedinelé.
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške a čiastočne odlesnenému vrcholu ponúka zaujímavé výhľady do okolia. Z odlesnených častí možno pozorovať najmä okolité beskydské vrchy a susedné pohoria, pričom jedinečný pohľad je najmä na Krivánsku Fatru, Moravsko-sliezske Beskydy a Sliezske Beskydy. Pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru a Tatry.[8]
Turizmus
Veľká Rača je najjednoduchšie prístupná z obce Oščadnica a jej rekreačného strediska Dedovka. Výstup je nenáročný a trvá približne 2 hodiny. Blízko vrcholu sa na poľskej strane nachádza turistická chata. Vystúpiť na Raču sa dá aj z okolitých dedín, ako sú Zborov nad Bystricou a Stará Bystrica alebo taktiež z Poľska po žltej značke.
Blízko vrcholu sa nachádza lyžiarske centrum, ktoré prevádzkuje 3 sedačkové lanovky, pre potreby bežkárov slúži Kysucká lyžiarska magistrála. V lete je k dispozícii lanová a bobová dráha, trampolíny a lezecká stena.
Prístup
- po
 značke:
- po
 značke:
- zo sedla pod Orlom
- z hraničnej obce Zwardoń cez Kykulu
- po
 značke:
- zo železničnej zastávky Oščadnica okolo Chaty na Rači (prípoj na )
- z osady Lalíky okolo Chaty na Rači (prípoj na )
- z Novej Bystrice cez Kýčeru (prípoj na )
- po
 značke:
Referencie
- ↑ TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 5.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
- ↑ Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Veľká Rača. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
 Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká Rača
Externé odkazy
|
|---|
1. Gerlachovský štít, Tatry (2 654 m)
2. Ďumbier, Nízke Tatry (2 043 m)
3. Babia hora, Oravské Beskydy (1 725 m)
4. Veľký Kriváň, Malá Fatra (1 709 m)
5. Veľký Choč, Chočské vrchy (1 611 m)
6. Ostredok, Veľká Fatra (1 596 m)
7. Stolica, Stolické vrchy (1 476 m)
8. Poľana, Poľana (1 458 m)
9. Fabova hoľa, Veporské vrchy (1 439 m)
10. Kľak, Spišsko-gemerský kras (1 409 m)
11. Minčol, Oravská Magura (1 394 m)
12. Vtáčnik, Vtáčnik (1 346 m)
13. Kozí chrbát, Starohorské vrchy (1 330 m)
14. Zlatý stôl, Volovské vrchy (1 322 m)
15. Flochová, Kremnické vrchy (1 317 m)
16. Skorušina, Skorušinské vrchy (1 314 m)
17. Čierna hora, Levočské vrchy (1 289 m)
18. Repisko, Spišská Magura (1 259 m)
19. Kozí kameň, Kozie chrbty (1 255 m)
20. Veľká Rača, Kysucké Beskydy (1 236 m)
21. Kremenec, Bukovské vrchy (1 221 m)
22. Strážov, Strážovské vrchy (1 213 m)
23. Smrekovica, Branisko (1 200 m)
24. Minčol, Čergov (1 157 m)
25. Pupov, Kysucká vrchovina (1 096 m)
26. Šimonka, Slanské vrchy (1 092 m)
27. Bachureň, Bachureň (1 081 m)
28. Vihorlat, Vihorlatské vrchy (1 076 m)
29. Veľký Javorník, Javorníky (1 072 m)
30. V. Polom, Mor.-sliezske Beskydy (1 067 m)
31. Vráta, Podbeskydská vrch. (1 051 m)
32. Vysoké skalky, Pieniny (1 050 m)
33. Javorie, Javorie (1 044 m)
34. Inovec, Považský Inovec (1 042 m)
35. Roháčka, Čierna hora (1 029 m)
36. Chlieviská, Žiar (1 024 m)
37. Eliášovka, Ľubovnianska vrch. (1 023 m)
38. Sitno, Štiavnické vrchy (1 009 m)
39. Busov, Busov (1 002 m)
40. Veľký Radzim, Revúcka vrchovina (991 m n. m.)
41. Veľká Javorina, Biele Karpaty (970 m)
42. Beskydok, Turzovská vrchovina (953 m)
43. Dvorník, Slovenský kras (932 m)
44. Vysoký grúň, Laborecká vrch. (905 m)
45. Veľký Inovec, Pohronský Inovec (901 m)
46. Hromovec, Spiš.-šariš. medzihorie (895 m)
47. Veľký Manín, Súľovské vrchy (891 m)
48. Ostrôžka, Ostrôžky (877 m)
49. Kykula, Jablunkovské medzihorie (845 m)
50. Veľký Tribeč, Tribeč (830 m)
51. Dlhý diel, Krupinská planina (818 m)
52. Záruby, Malé Karpaty (767 m)
53. Smilniansky vrch, Ondavská vrch. (749 m)
54. Karanč, Cerová vrchovina (725 m)
55. Bradlo, Myjavská pahorkatina (543 m)
56. Rozhľadňa, Zemplínske vrchy (469 m)
57. Plešivec, Burda (395 m)
|
|
|
