Snehový štít[1] (2 464,7 m n. m.[2]; poľ. Śnieżny Szczyt, nem. Schneespitze, maď. Hócsúcs) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Tatranskou Lomnicou, približne 15 km severne od Popradu.[3] Južným smerom stojí Téryho chata.[2]
Názov
Pomenovanie pochádza od horolezcov. Tento štít nie je o nič viac zasnežený ako okolité štíty, a tak „krstnému otcovi“ asi išlo o paralelu k susednému Ľadovému štítu.[4]
Poloha
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[3]
Opis
Snehový štít je menej výrazný a menej navštevovaný štít s charakteristickým tvarom plochého zuba. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Ľadovým štítom (2 627 m n. m.) a Baraními rohmi (2 526 m n. m.). Od Zadného Ľadového štítu ho oddeľuje Vyšné Ľadové sedlo pod kolmou stienkou, smerom na severovýchod v hlavnom hrebeni nasleduje Snehová priehyba, Snehová strážnica, Prielom pod Snehovým, Snehový hrb a Ľadové sedlo. Zo Snehovej strážnice vybieha na sever krátky hrebeň troch krásnych Snehových veží.
Severne sa nachádza Košiar (1 900 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.) a Svinka (2 163 m n. m.), východne Kolový štít (2 418 m n. m.), Čierny štít (2 434 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južne Veľká lomnická veža (2 211 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Ľadový štít (2 627 m n. m.) a západne Javorový štít (2 418 m n. m.), Veľká ľadová veža (2 387 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.) a Svišťovky (2 070 m n. m.).[2]
Vrch sa týči nad Malou Studenou dolinou a Javorovou dolinou.[4] Voda zo severnej časti hrebeňa odteká Čiernym potokom Ľadovou dolinkou a Čiernou dolinou (vetva Javorovej doliny) do Javorinky v povodí Dunajca, južné svahy odvodňuje Malý Studený potok cez Kotlinu Piatich spišských plies do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad. Čierna Javorová dolina pod Ľadovým sedlom a Snehovými vežami je prísna rezervácia TANAPu so zákazom vstupu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Ochrana prírody
Snehový štít navštevuje málo horolezcov. Nie je pre nich atraktívny, a tak je to, z hľadiska ochrany prírody, vítané. Úsek hlavného hrebeňa medzi Sedielkom a Ľadovým sedlom je veľkou prírodnou botanickou expozíciou najvyšších polôh Vysokých Tatier. Vo vysokých nadmorských výškach Vysokých Tatier (okolo 2 300 m n. m.) rastie približne 130 druhov cievnatých rastlín. Na tomto úseku sa nachádza 84 druhov, čiže dve tretiny rastlín. Z nich, ktoré sú známe z masívu Ľadových štítov, sa nachádza na malej ploche Snehového štítu 55 druhov. Na severnej strane štítu, okrem prevládajúcich machov a lišajníkov, rastie rožec jednokvetý, iskerník ľadovcový, lomikamene, pakrálik tatranský. Na južnej strane, kde sú priaznivejšie podmienky rastie takmer 15 metrov pod vrcholom všivec praselnatý, všivec Onderov vo výške 2 435 m n. m., trochu nižšie iskerník alpínsky, piesočnica, ľaľujka, gajovka, novosieverzia plazivá (kuklica), svoje miesto tu má klinček ľadovcový, prosperuje tu stokráska Micheliho, chudôbka Žmundova, rozchodník černastý a mnohé iné. Všetky tieto i nemenované rastliny sú prísne chránené.[6]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj časť Popradskej kotliny, Volovské vrchy, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.[8]
Prístup
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Na neďaleký Lomnický štít vedie lanovka a k horským chatám značené turistické chodníky. Cez Sedielko prechádza 
zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho chate a Zamkovského chate.[3]
Niekoľko výstupov
- 1907 Z. Klemensiewicz a R. Kordys, od Vyšného Ľadového sedla s obchádzaním hrebeňa, II-III. Ďalej pokračovali hrebeňom do Ľadového sedla, takisto II-III.
- 1969 Milan Kriššák a Michal Orolin, pravou časťou južnej steny, V.[9]
Galéria
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
- ↑ PACLOVÁ, Libuša. Snehový štít. Tatry, roč. XLIII, čís. 4, s. 16-17.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
- ↑ KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
