Ždiarska vidla

Ždiarska vidla
vrch
Ždiarska vidla
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Ždiar
Časť Belianske Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 141,6 m n. m.
Súradnice 49°14′42″S 20°12′24″V / 49,2449°S 20,2068°V / 49.2449; 20.2068
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup nie je prístupný
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ždiarska vidla
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ždiarska vidla[1] (2 141,6 m n. m.[2]) je druhý najvyšší vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 19 km severozápadne od Kežmarku.[3] Nie je turisticky prístupný.

Poloha

Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Ždiar.[1] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Tatranská Javorina, severne ležia Podspády a severovýchodne obec Ždiar. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[3]

Opis

Ždiarska vidla leží v strednej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Havran (2 152 m n. m.) a Hlúpy (2 061 m n. m.). Severným smerom sa nachádza Javorinka (1 505 m n. m.), Strednica (1 127 m n. m.), Repisko (1 259 m n. m.), Príslop (1 214 m n. m.) a Žľabina (1 411 m n. m.), východným Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Zadné Jatky (2 020 m n. m.) a Širokým sedlom oddelený Hlúpy (2 061 m n. m.), južným smerom Jahňací štít (2 230 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.) a Kopa brán (2 030 m n. m.) a západne Široká (2 210 m n. m.), Štefan (1 540 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.), Malý Baboš (1 471 m n. m.), Muráň (1 890 m n. m.), Nový (1 999 m n. m.) a Tristárskym sedlom (1 969 m n. m.) oddelený Havran (2 152 m n. m.). Južne od hrebeňa prechádza dolina Zadné Meďodoly, severne leží Tristárska dolina.[2] Juhozápadnú časť hrebeňa odvodňuje Meďodolský potok do riečky Javorinka v povodí Dunajca, na severných svahoch pramení riečka Biela a východné odvodňuje jej prítok Rígeľský potok do rieky Poprad. V minulosti bol vrchol prístupný po turistickom chodníku z obce Ždiar, v súčasnosti je chodník z dôvodu prísnej ochrany fauny a flóry uzavretý.[3] Počas zimnej sezóny (1. 11. – 15. 6.) je pre skialpinistov prístupný Široký úplaz.

Výhľady

Turisticky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.[5] Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške vrcholu je z neho viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čierna hora, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišská Magura a Oravské Beskydy, ako aj mnohé vrchy južného Poľska.[6]

Prístup

Ždiarska vidla je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, a preto je už od roku 1978 turisticky neprístupná. Blízkym Širokým sedlom (1 825,5 m n. m.) prechádza červeno značený turistický chodník zo Ždiaru cez Monkovu dolinu do Kopského sedla, kde križuje modro značenú trasu z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly do Tatranských Matliarov.[3]

Geológia

Geologicky tvoria Ždiarsku vidlu horniny tektonickej jednotky fatrika. Predstavujú ich rádiolarity a rádioláriové vápence ždiarskeho súvrstvia, červené hľuznaté vápence jaseninského súvrstvia a slienité vápence a bridlice mraznického súvrstvia.[7][8] Ždiarske súvrstvie je pomenované podľa typového profilu na severných svahoch Ždiarskej vidly.[9]

Referencie

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  5. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  6. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  7. ↑ Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Biely, A., Gorek, A., Gross, P., Halouzka, R., Janák, M., Kahan, Š., Kotański, Z., Lefeld, J., Mello, J., Reichwalder, P., Rackowski, W., Roniewicz, P., Ryka, W., Wieczorek, J. & Zelman, J., 1994: Geologická mapa Tatier 1: 50 000. MŽP SR – GÚDŠ, MOSZNL, PIG, Bratislava.
  8. ↑ Nemčok, J., (ed.), Bezák, V., Janák, M., Kahan, Š., Ryka, W., Kohút, M., Lehotský, I., Wieczorek, J., Zelman, J., Mello, J., Halouzka, R., Rackowski, W. & Reichwalder, P., 1993: Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier 1: 50 000. GÚDŠ, Bratislava, 135 s.
  9. ↑ Polák, M., Ondrejíčková, A., Wieczorek, J., 1998: Lithobiostratigraphy of the Ždiar Formation of the Krížna nappe (Tatry Mts.). Slovak Geol. Mag., 4. 1, 35 - 52.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy