Kobylí vrch[1] (1 108,8 m n. m.[2]) je vrch Belianskych Tatier. Leží nad osadou Tatranská Kotlina, približne 12 km severozápadne od Kežmarku.[3]
Poloha
Nachádza sa na východnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí situovaná Tatranská Kotlina a rovnakým smerom ležiaci Lendak, severozápadne sa nachádza Ždiar.[2] Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[3]
Opis
Kobylí vrch leží na východnom konci hlavného hrebeňa Belianskych Tatier. Západným smerom sa nachádzajú Stežky (1 530 m n. m.), Rinias (1 473 m n. m.), Faixová skala (1 489 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.) a Bujačí vrch (1 947 m n. m.), severným Tokáreň (1 219 m n. m.), Čierny vrch (1 054 m n. m.), Skalka (1 069 m n. m.), Husár (978 m n. m.) a Pálenica (1 175 m n. m.) a východným Valtín (936 m n. m.), Partizánska hora (937 m n. m.) a Čierna hora (1 289 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Poprad, kde vodu zo severovýchodných svahov odvádza riečka Biela, voda z južných častí odteká potokom Hučava. Na vrchol nevedie značený turistický chodník. Na severných svahoch sa nachádza Belianska jaskyňa.[3]
Výhľady
Vrchol pokrýva nesúvislý riedky lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných častí možno pozorovať okolité vrchy Belianskych Tatier, Spišskú Maguru, Levočské a Volovské vrchy a východnú časť Nízkych Tatier.[6]
Prístup
Kobylí vrch sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry, aj v Tatranskom národnom parku, preto vrchol je neprístupný. Žlto značený turistický chodník vedie z Tatranskej Kotliny k Belianskej jaskyni a južným úpätím aj modro značená spojnica Tatranskej Kotliny s Kežmarskými Žľabmi.[3]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-29]. Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
|
---|
- Apoštoli
- Bujačí vrch (1 946,9)
- Faixová skala (1 488,5)
- Gáflovka (1 626)
- Havran (2 151,5)
- Hlúpy (2 060,8)
- Holica (1 981)
- Javorinka (1 505)
- Javorinka (1 259)
- Kobylí vrch (1 108,8)
- Kôň (1 356)
- Kýčera (1 283)
- Muráň (1 889,6)
- Nový (1 999)
- Nový vrch (1 727)
- Predné Jatky (2 012,4)
- Prostredné Jatky (1 984)
- Rogová (1 166)
- Skalné vráta (1 691,8)
- Veľký Grúň (1 274)
- Zadné Jatky (2 019,8)
- Ždiarska vidla (2 141,6)
|