Pyšný štít[1] (2 621,0 m n. m.[2]; poľ. Durny Szczyt, nem. Schwalbenturm, maď. Fecsketorony) je štvrtý najvyšší vrch Tatier i Slovenska. Vypína sa nad Téryho chatou nad Tatranskou Lesnou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
Je motivovaný smelým tvarom štítu a pôvodne platil spoločne aj pre Malý Pyšný štít. Podobá sa Lomnickému štítu. Starí goralskí horskí vodcovia ho považovali za nejaký satelit Lomnického štítu a nazvali ho Łomnica mniejsza - Menší Lomnický štít, aj Mała Łomnica. Pyšný štít volali aj Lastovičou vežou.[4]
Poloha
Nachádza sa na juhovýchode Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná Tatranská Lomnica a Tatranské Matliare, východne ležia Kežmarské Žľaby, Tatranská Kotlina a Lendak, severne Ždiar a Tatranská Javorina a južne Nový, Starý a Horný Smokovec a Tatranská Lesná.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na hranici národných prírodných rezervácií Studené doliny a Dolina Bielej vody kežmarskej.[3]
Opis
Je to najmohutnejšia elevácia v hrebeni od Baraních rohov po Lomnický štít. Jeho najbližším susedom je Malý Pyšný štít. Od seba ich delia dve depresie, Pawlikowského štrbina a Lastovičia štrbina, medzi ktorými je skalná ihla Loktibrada. Najbližším juhovýchodným susedom Pyšného štítu je Pyšná vežička, oddelená Bachledovou štrbinou. Do Malej Studenej doliny spadá Pyšný štít približne 250 metrov vysokou západnou stenou a krátkym Pyšným hrebeňom, ktorý sa zvažuje k Piatim spišským plesám. Z Medenej kotliny vyrastá mohutnou 400 metrovou východnou stenou. V západnej stene Pyšného štítu je najväčší tatranský previs. Prvým, kto ho preliezol bol Pavol Jackovič a Miroslav Mrava 30. júna 2002. Prvovýstup im trval 12 hodín. Obtiažnosť VII A4. Pomenovali ho Kráľovský previs.[4][7]
Na Pyšnom hrebeni sú:
Voda z juhozápadných svahov odteká Malým Studeným potokom do rieky Poprad, zo severovýchodných Zeleným potokom do Kežmarskej Bielej vody.[6]
Južným smerom sa nachádza Lomnický štít (2 633 m n. m.), Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), Lomnický hrb (2 041 m n. m.), Zadný Oštep (1 888 m n. m.), Malý Kostol (2 188 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Slavkovská kopa (2 346 m n. m.), západným Široká veža (2 462 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.) a Baranie rohy (2 526 m n. m.), severným Čierny štít (2 529 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.) a Kozí štít (2 111 m n. m.) a východným Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Malý Kežmarský štít (2 514 m n. m.) a Huncovský štít (2 352 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie žiadna značená turistická trasa. Výstup je možný v sprievode horského vodcu.[3]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú vďaka značnej nadmorskej výške viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské, Slanské a Levočské vrchy, no i Oravské Beskydy.[8]
Prístup
Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Na juhozápadnom úbočí stojí v Malej Studenej doline Téryho chata.[3]
Zaujímavosti
Edmund Téry s horským vodcom Martinom Spitzkopfom vyšiel na vrchol na druhý pokus. Vystupovali čiastočne západnou stenou a po severozápadnom hrebeni. Po nich na vrchol 8. augusta 1881 vystúpili Poliaci Jan Gwalbert Pawlikovwksi s vodcami Jozefom a Maciejom Sieczkowcami. Po nich o dva týždne neskôr vrchol dosiahli Ludwik Chałubiński s Henrykom Hoyerom a goralskými vodcami.
Prvá zimná túra sa uskutočnila 27. marca 1910. Na štít vtedy vystúpili severozápadným hrebeňom Eduard Hrubý, Oskar Jordán, Roman Komarnicki a Eugen Serényi. Prvou obeťou bol známy horský vodca Ján Breuer (1876 – 1924) z Novej Lesnej, ktorý zahynul počas záchrany raneného horolezca.[7]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-17]. Dostupné online.
Galéria
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pyšný štít
Externé odkazy
