|
Tomuto článku chýba dostatočné množstvo použitých spoľahlivých zdrojov. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na spoľahlivé zdroje. Neozdrojované tvrdenia nie je možné overiť a preto môžu byť z článku odstránené. |
Svätý Pius V., vlastným menom Antonio (Michele) Ghislieri (* 17. január 1504, Bosco Marengo, Taliansko – † 1. máj 1572, Rím) bol 225. pápež katolíckej cirkvi od 7. januára 1566 do svojej smrti 1. mája 1572.
Životopis
Narodil sa v Bosco Marengo pri Alessandrii a dostal meno Antonio. Do svojich štrnástich rokov bol pastierom, až kým nevstúpil do rádu dominikánov a prijal meno Michele.
Po štúdiách v Bologni bol v roku 1528 vysvätený za kňaza. Šestnásť rokov prednášal v Pavii, neskôr sa stal inkvizítorom pre Como a Bergamo. Pre jeho veľké zanietenie v tejto práci ho v roku 1553 pápež Július III. vymenoval za generálneho komisára rímskej inkvizície. Pápež Pavol IV. ho vymenoval v roku 1556 za biskupa v Nepi a Sutri, v 1557 za kardinála a v roku 1558 už za generálneho inkvizítora. Pre svoju inkvizítorskú prísnosť upadol do nemilosti u nového pápeža Pia IV.
Ako protektor rehole barbanitov a ako biskup v Mondovi sa celým srdcom venoval reforme. Keďže bol zanietený pre asketizmus a evanjeliovú chudobu, dalo sa predpokladať, že z neho bude pápež, po akom sa v tých časoch už dlho volalo. Keď sa stal pápežom, naďalej vytrval vo svojom asketizme a pod pápežským rúchom nosil hrubý mníšsky habit. Vzal si za cieľ udusiť rúhačstvo, znesväcovanie sviatkov a nemorálnosť rímskej verejnosti. Súčasníkom sa zdalo, že chce premeniť mesto Rím na kláštor. Prísne dbal o to, aby sa duchovní zdržiavali na miestach svojich úradov, uskutočňoval pravidelnú kontrolu náboženských reholí, a niektoré, ktoré nedodržiavali svoj cieľ, zrušil, ako napríklad humiliánov v roku 1571. Kardinálov si starostlivo vyberal.
V roku 1566 vydal rímsky katechizmus, v roku 1568 prepracovaný kňazský breviár a v roku 1570 misál. Pozoruhodné je, že obmedzil používanie odpustkov. Vo svojich snahách o zachovanie čistoty viery sa opieral väčšinou o inkvizíciu. Postavil pre ňu nový palác, vypracoval jej nové smernice a sám sa zúčastňoval na jej zasadaniach. Za jeho vlády bolo obvinených a odsúdených mnoho vzdelaných ľudí, preto sa v Taliansku neudomácnil protestantizmus. Bol veľmi prísny aj na Židov. Vyháňal ich z pápežského štátu, iba z obchodných dôvodov niektorým dovolil žiť v getách Ríma a Ancony. V roku 1571 ustanovil kongregáciu zakázaných kníh, čo malo za následok útek stovky tlačiarov do Nemecka a Švajčiarska.
Jeho postupom na medzinárodnom poli často chýbal politický realizmus. Podaril sa mu však aj veľmi úspešný čin, keď vytvoril Svätú ligu s Benátkami a Španielskom proti Turkom. Víťazstvo spojených námorných síl v Korintskom zálive v bitke pri Lepante 7. októbra 1571 otriaslo tureckou vládou v Stredomorí. Z vďaky za pomoc vyhlásil pápež 7. október za sviatok Víťaznej Panny Márie.
O Piovi V. sa hovorí, že bol zbožný až k neznášanlivosti. No i tak, pre jeho neúnavné úsilie pri potláčaní herézy, ho ako veľkého pápeža, ktorý zanechal na cirkvi charakteristickú pečať, pápež Klement X. vyhlásil 1. mája 1672 za blahoslaveného a 22. mája 1712 ho pápež Klement XI. vyhlásil za svätého. V Rímskokatolíckej cirkvi má sviatok 30. apríla (kedysi 5. mája).
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pius V.
|
---|
1. – 4. storočie | | |
---|
5. – 8. storočie | |
---|
9. – 12. storočie | |
---|
13. – 16. storočie | |
---|
17. – 21. storočie | |
---|