PROFILPELAJAR.COM

Svetové dedičstvo UNESCO

Niuserreho pyramída

MENO

Trvalé sú miesta Niuserreho kultu^[1]

ÚDAJE: Lokalita: Abúsír; Staviteľ: Niuserre; Obdobie: 5. dynastia; Typ: pravá; Materiál: vápenec; Základňa: 78,9 m; Pôvodná výška: 51,68 m; Objem: 112 632 m³; Sklon: 51° 50′ 35″; Hrobka Ka: sat. pyramída

Súradnice: 29°53′44.4″S 31°12′12.8″V / 29,895667°S 31,203556°V / 29.895667; 31.203556

Niuserreho pyramída alebo Lepsius XX alebo Pyramída Lepsius XX sa nachádza na území pohrebiska pri Abúsíre v Egypte, medzi Ptahšepsesovou mastabou a Neferirkareho pyramídou.

Pyramídu postavil faraón 5. dynastie Niuserre^[2] (okolo 2416–2388 pred Kr.), pravdepodobne mladší brat faraóna Raneferefa a syn faraóna Neferirkareho a kráľovnej Chentkaus II.^[3]

Pyramída

Jadro pyramídy pozostáva zo siedmich stupňov tvorených menšími blokmi hrubšieho miestneho vápenca. Vstup sa nachádza v úrovni základne severnej steny objektu. Pozostatky severnej kaplnky, ktorá zastrešovala vstup, neboli zatiaľ nájdené. Subštruktúru pyramídy tvorí zostupná chodba, odkláňajúca sa v určitom mieste východne o 5°, potom predsieň a pohrebná komora. Predsieň a komora ležia vo zvislej osi a sú zaklenuté troma vrstvami veľkých 90-tonových vápencových blokov.^[4] V ich priestoroch sa nenašli stopy po pohrebe. Obklad pyramídy tvorili bloky jemného bieleho vápenca, ktorého rohy v prvej vrstve boli zapustené do podložia. Niektoré z nich sa zachovali na pôvodnom mieste. Dnešný stav pyramídy je zlý, subštruktúra je natoľko poškodená zlodejmi, že nie je možná jej presnejšia rekonštrukcia. Nadzemnej časti úplne chýba obklad a je veľmi rozrušená aj vnútorná štruktúra hmoty pyramídy.

Pyramídový komplex

Nádvorie komplexu má nepravidelný štvoruholníkový tvar. Kultová pyramída ležala tradične pri juhovýchodnom nároží pyramídy. Aj zádušný chrám je na obvyklom mieste pri východnej stene, jeho dispozícia však neleží pozdĺž východozápadnej osi, ale je posunutá na juh, čo je dôsledok priestorového obmedzenia, vyplývajúceho z okolitej stavebnej situácie. Chrám má vedľajší vchod, podobne ako Sahureho, a niekoľko ďalších dispozičných inovácií, medzi ktorými boli aj objekty podobné neskorším pylónom, ktoré spevňovali juhovýchodné a severovýchodné nárožie múru ohrady pyramídového komplexu. Chrám je veľmi zničený zlodejmi, ale existuje jeho celkom presná rekonštrukcia zo začiatku 20. storočia. Na niektorých vápencových blokoch boli objavené stavebné značky s menom doposiaľ neobjaveného Sahureho slnečného chrámu. Prvé dve tretiny vzostupnej cesty ležia na základoch vzostupnej cesty susednej Neferirkareho pyramídy, potom sa cesta prikláňa smerom k Niuserreho pyramíde. Údolný chrám leží pravdepodobne tiež na starších základoch. Cesta prekonáva prevýšenie 28 m. V jej násype vznikli počas Novej ríše hroby kňazov, ktorí slúžili obnovenému kultu faraóna a niektoré z nich sa zachovali neporušené.^[5] Oba chrámy mali v exponovaných priestoroch čadičovú dlažbu, niektoré prvky z červenej žuly a z ich reliéfnej a sochárskej výzdoby ostal len zlomok.

Výskum

Priebežnú obhliadku vykonal už Perring, Lepsiusova expedícia pyramídu zakreslila do mapy. Základný a zatiaľ posledný výskum urobil začiatkom 20. storočia Borchardt.

Referencie

↑ Verner 2008, s. 245
↑ Známy aj s rodným menom ako Niuserre Ini. (Verner, Bareš a Vachala 2007, Niuserre)
↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, heslo „Niuserre“
↑ Lehner 1997, s. 148
↑ Verner 2008, s. 250

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niuserreho pyramída

Literatúra

Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060
Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171