Pyramída v južnej Sakkáre alebo Anonymná pyramída v južnej Sakkáre alebo Južná pyramída pri južnej Sakkáre alebo Lepsius XLVI je nedostavaná, pravdepodobne kráľovská hrobka, ktorá leží na území pohrebiska južne od dediny Sakkára v Egypte.
Axonometria subštruktúry pyramídy
Pyramídu dal postaviť neznámy panovník 13. dynastie (okolo 1783–1640 pred Kr.) z obdobia Strednej ríše. Podľa najnovších informácií by staviteľom mohol byť faraónDžehuti Veserchau.[1]
Pyramída a komplex
Z pyramídy sa nad zemou zachovalo nedokončené jadro zo sušených tehál a celá subštruktúra z vápenca, podobná severnej pyramíde v Mazghúne,[2] s pozoruhodne vypracovanou výzdobou, ktorá je pokladaná za najkrajšiu z výzdob kráľovských pyramíd svojho obdobia.[3] Vstup do objektu je pri východnej stene, zostupuje sa schodiskom, ktoré po určitej vzdialenosti prechádza do vodorovnej chodby, ktorá sa trikrát lomí. V miestach zlomov sú rozšírené siene. Chodba pokračuje do predsiene a následne do dvoch pohrebných komôr. Hlavná pohrebná komora je z jedného obrovského bloku kremenca s hmotnosťou 150 ton, v ktorom je vytesaná jama pre sarkofág, kanopy a pohrebnú výbavu. Nad ňou sa nachádzajú tri stropné dosky, ktoré sa po pohrebe mali spustiť na kremencový blok, a tým navždy uzatvoriť sarkofág s kráľovou múmiou. Podľa súčasnej polohy týchto blokov možno povedať, že tu neprebehol žiadny pohreb.[3] Druhá pohrebná komora mohla slúžiť pre kráľovnú, alebo ako návnada pre zlodejov. Pozdĺž celej chodby boli rozmiestnené tri uzatváracie bloky, ktoré neboli nikdy spustené.[2] Okolo pyramídy obiehal zvlnený múr z nepálených tehál. V západnej stene v osi pyramídy bol vstup do areálu. Nad vstupom do pyramídy sa našli dve pyramidiá z čiernej žuly bez akéhokoľvek nápisu. Je otázkou pre súčasnú egyptológiu prečo práve dve. Dôkazy kultových stavieb z areálu dodnes chýbajú. Podľa relatívne kvalitnej práce na pyramíde sa dá predpokladať, že bola určená pre ambiciózneho, alebo dokonca významného panovníka 13. dynastie.[2]
