Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje.

Nekropola pri Gíze (iné názvy: Pohrebisko pri [nepresne: v] Gíze/Al-Džíze, Pyramídové pole pri [nepresne: v] Gíze/Al-Džíze) je nekropola v Egypte, ktorá sa nachádza na plošine Hadaba al-Džíza (doslova "Gízska plošina") bezprostredne vedľa mestského okresu (arab. kism) Al-Ahrám, ktorý je súčasťou mesta Gíza/Al-Džíza. Nekropola je známa najmä pyramídami, nazývanými Pyramídy pri Gíze/Al-Džíze (arab. Ahrám al-Džíza), pričom tento názov sa často používa aj pre celú nekropolu.

Areál pyramíd sa nachádza na východnom okraji Guvernorátu Al-Džíza (=Guvernorátu Gíza). Pokiaľ ide o menšie územnosprávne jednotky:

• Hlavné vchody do areálu sa nachádzajú v mestskom okrese (arab. kism) Al-Ahrám, čo doslova znamená "Pyramídy". Mestský okres Al-Ahrám sa nachádza vedľa vidieckeho okresu (arab. markaz) Al-Džíza a zároveň blízko (ale nie vedľa) rovnomenného mestského okresu (kism) Al-Džíza. Vidiecky aj mestský okres Al-Džíza sa nachádza vedľa Káhiry (Káhira je guvernorát a zároveň mesto).
• Samotné územie areálu pyramíd nie je administratívne zaradené do žiadneho mestského či vidieckeho okresu, je len bližšie nezaradenou súčasťou Guvernorátu Al-Džíza.

V iných kontextoch platí:

• Spomínaný mestský okres Al-Ahrám je súčasťou mesta Al-Džíza (nie je zhodné s mestským či vidieckym okresom Al-Džíza). Napriek tomu, že nejde o vyslovene územnosprávnu jednotku, s pojmom "mesto Al-Džíza" pracujú aj oficiálne egyptské texty.
• Mestský okres Al-Ahrám, vidiecky okres Al-Džíza i mestský okres Al-Džíza (resp. mesto Al-Džíza) sa považujú za súčasť tzv. Veľkej Káhiry, keďže de-facto všetky tieto územia (spolu s ďalšími) tvoria jeden sídelný celok.

Zdroje tejto kapitoly: ^{[1][2][3][4][5][6][7]}

Nekropola sa preslávila ako miesto, kde sa nachádzajú niektoré z najvýznamnejších starovekých pamiatok na svete vrátane niekoľkých kráľovských zádušných chrámov a ďalších náboženských stavieb, Veľkej Sfingy, Veľkej (Chufuovej) pyramídy a veľa menších pyramíd. Níl kedysi pretekal priamo cez Hadaba al-Džíza, takže egyptské pyramídy čneli priamo oproti starovekej metropole Memfisu, ktorý ležal približne na území dnešnej Káhiry.

V lokalite Vádí el-Džarf blízko pobrežia Červeného mora boli v roku 2013 objavené papyrusy zo 4. dynastie, ktoré poskytujú informácie o stavbe tzv. Veľkej pyramídy, pyramídy panovníka Chufua. Ich autorom je úradník Merer, organizujúci prepravu blokov bieleho vápenca z Tury do Gízy.^[8]

Tím odborníkov, ktorý vedie slovenský egyptológ Martin Odler a český archeometalurg Jiří Kmošek, publikoval prvé analýzy nástrojov a fragmentov nástrojov zo sídliska robotníkov pri Gíze. Boli vytvorené z tzv. arzénovej medi.^[9] Rovnaký tím spolupracuje aj na súčasných amerických výskumoch v Gíze a analyzuje materiál vykopaný v posledných 30 rokoch.^[10]

V komplexe sa nachádza:

• Veľká pyramída
• Menkaureho pyramída
• Rachefova pyramída
• niekoľko vedľajších pyramíd
• vzostupné cesty (rampy) k Veľkej pyramíde, Rachefovej pyramíde a k Menkaureho pyramíde
• jamy s loďami
• prídavné pyramídy kráľovien pri Veľkej pyramíde
• okrsky mastáb (cintoríny) pri Veľkej pyramíde
• Hemiunuova hrobka
• skalný hrob kráľovnej Hetepheres pri Veľkej pyramíde
• zádušný chrám pri Rachefovej pyramíde a zádušný chrám pri Menkaureho pyramíde
• hroby tesané do skaly pri Rachefovej pyramíde
• 91 chodbových priestorov pri Rachefovej pyramíde
• Rachefov lom, Menkaureho lom a Chufuov lom
• Hrobka Chamerernebti I.
• Veľká Sfinga
• Chrám Sfingy
• Údolný chrám pri Sfinge
• Údolný chrám pri Hrobke kráľovnej Chentkaus
• Chrám Hauron-Haremachet
• Hrobka kráľovnej Chentkaus