Provinčné stupňovité pyramídy sú malé pyramídy neznámeho účelu a významu, rozmiestnené po celom území starovekého Egypta, orientované podľa bývalého toku rieky Níl.
Popis
Je známych osem pyramíd tohto typu, z ktorých sa dodnes zachovalo sedem. Nie je vylúčené, že sa vyskytovali podobné pyramídy aj inde. Ich účel nie je známy a čas vzniku sa kladie podľa určitých znakov do druhej polovice 3. dynastie, presnejšie do obdobia medzi panovaním faraónov Sechemcheta a Snofrua, tj. približne medzi rokmi 2611 a 2551 pred Kr.[1] Pyramídy nemajú vnútornú štruktúru komôr a chodieb a sú postavené s výnimkou jednej na západnom brehu rieky, podľa ktorej sú aj orientované.
Účel a význam
Jestvuje niekoľko hypotéz o ich účele: sú to kenotafy kráľovien v ich rodných provinciách (Lauer), označovali miesta súvisiace s legendou o Horovi a Sutechovi (Maragioglio a Rinaldi), objekty slnečného kultu (Swelim), alebo pripomienky kráľovskej autority v regióne (Dreyer a Kaiser). Podľa Marka Lehnera mohlo ísť o pyramídy, ktoré boli súčasťou stavebného programu jediného panovníka, možno Huneja.
Objekty
Benhá
Pohľad na pyramídu v Athribe podľa Description de l’Égypte (1822)
Roku 1938 jej pozostatky skúmala expedícia Univerzity v Liverpoolu, ktorú viedol Alan Rowe. Tá konštatovala jej úplné rozobratie. Naposledy ju v roku 1993 skúmal Andrzej Ćwiek. V tom čase už bola lokalita antického mesta Athribis prekrytá moderným sídlom Benhou.
Podľa dostupných informácií, najmä vyobrazení z Description de l’Égypte, bola postavená z nepálených tehál, mohla byť vysoká okolo 20 m a sklon stien mohol dosahovať približne 50°.
Pyramída sa nachádza tesne za hranicou fajjúmskeho údolia smerom k Nílu, 8,7 km severozápadne od dnešnej dediny Sajlá al-Fajjúm[2] (arab.سيلا الفيوم, príp. Sejlaarab.سيلة, angl.Seila). Strana pyramídy pri základni mala dĺžku 25 m. Mala štyri stupne. Dnes je vysoká menej než 7 m. Štvorstupňové jadro je z blokov vápenca, na ktorých sa zachovali stavebné značky. V 80. rokoch minulého storočia sa pri nej našli dve stély a obetný stôl, čo pomohlo identifikovať majiteľa, ktorým bol Snofru.
Prvý prieskum urobil Ludwig Borchardt začiatkom 20. storočia, neskôr v 80. rokoch (1981 a 1987) robila dôkladnejší výskum americká expedícia (UC Berkley a Brigham Young Univeristy) a s ňou Nabil Swelim, ktorá objavila spomínaný stôl a stély.
Záwíja el-Mejjitín
Pôdorys Athribu podľa Description de l’Égypte (1822)
Malá stupňovitá pyramída sa nachádza 7 km južne od dnešnej Minje, pri dnešnej dedine Záwíja el-Mejjitín[3] (arab.زاوية الميتين, angl.Zawyet el-Maiyitin). Strana základne dosahovala dĺžku 22,5 m, mala štyri stupne, ktoré mohli siahať do výšky 17 m. Sklon stien bol približne 80°. Bola postavená z blokov miestneho vápenca, ktoré sa zachovali do výšky okolo 5 m. Ako jediná zo známych pyramíd tohto typu leží na východnom brehu Nílu. Nie je známe, či jej poloha súvisela s neďalekým zaniknutým starovekým mestom Heben.
Nachádza sa 8 km od antického mesta Abdžu (starogr. Abydos), blízko dnešnej dediny Nadž’a el-Gunímíja (arab.نجع الغنيمية, lokalita angl.Sinki). Je postavená z vápencových blokov a jej pozostatky sa týčia do výšky 4 m. Zachovali sa pozostatky hlinených rámp na každej strane pyramídy, ktoré viedli na vrchol druhej vrstvy jadra.
Malá pyramída sa nachádza neďaleko ruín antického mesta Nubt (starogr. Ombos), pri dnešnej dedine Nagáda[4] (arab.نقادة, angl.Naqada). Postavená je z hrubých blokov miestneho vápenca. Strana základne má dĺžku 18,4 m a jej pozostatky dnes dosahujú výšku 4,5 m. Pôvodne mala tri stupne a sklon stien okolo 80°. Pri jej juhozápadnom nároží sa nachádza staršia jama, ktorá nie je jej subštruktúrou a pravdepodobne nemá s ňou súvislosť.
Malá pyramída sa nachádza pri dnešnej dedine Nadž’a el-Šamachija (lokalita angl.Kula), 6 km od starovekého mesta Nechen (starogr. Hierakonpolis). Jej strana má dĺžku 18,6 m a v súčasnosti je 8,25 m vysoká. Sklon stien bol približne 77°. Je v najlepšom stave zo všetkých pyramíd svojho druhu. Na jej stavbu bol použitý obdobný materiál, tj. hrubé bloky vápenca spojované hlinenou maltou, bahnom a menšími kameňmi. Pyramída je orientovaná neobvykle, rohmi k svetovým stranám, čo však s najväčšou pravdepodobnosťou skôr súvisí s smerom toku Nílu ako s mezopotámskym vplyvom, ako sa domnieva malá skupina odborníkov.
Leží pri dnešnom Edfú (arab.إدفو, angl.Edfu). Jej podstava má rozmery 18,3 × 18,8 m a dnes je vysoká 5,5 m. Pravdepodobne mala tri stupne. Je nahrubo postavená z hrubých kusov pieskovca, ktorý pochádza z miestneho zdroja. Sklon stien bol približne 77°.
To, že ide o ďalšiu z malých stupňovitých „provinčných“ pyramíd potvrdila až obhliadka v roku 1979, ktorú urobili Günter Dreyer, Werner Kaiser a nemecká výprava. Ďalší výskum sa zatiaľ nekonal.
Najjužnejšia známa pyramída tohto typu sa nachádza na riečnom ostrove Elefantína (starogr. Elefantiné, arab.جزيرة الفنتين, angl.Elephantine), na 1. nílskom katarakte pri Asuánskej priehrade. Sklon stien bol 82° 30′ a okolo 77°. Strana základne meria 18,46 m a dnes je vysoká približne 5 m. Pôvodne mohla dosahovať výšku až 12 m. Je postavená z hrubých kusov žuly a stojí na upravenom skalnom priestranstve.
Prvýkrát si ju všimla roku 1909 francúzska expedícia, ktorá pátrala po stopách židovskej komunity, ktorá sa tu usadila v 5. storočí pred Kr. Blízko pyramídy našiel Henri Louis Gauthier žulový kužeľový objekt, ktorý niesol nápis s menom posledného panovníka 3. dynastie Huneja, čítanie celého textu sa však rôzni. V rokoch 1978–1979 tu vykonával výskum nemecký a švajčiarsky inštitút.
