V okolí Hrebeňa bášt sa nachádza viacero objektov satanských mien. Okrem vyššie zmieneného štítu, sedla, vežičky a štrbiny aj Satania dolinka, Satanie plieska, Satanov potok, Satanov zárez, Satanov žľab. Názvy sú spojené s legendami o bačovi, ktorý hľadal poklad za pomoci kúzelníka, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skaliskami. Podľa inej verzie doviedol sem satan ľstivého gorala, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu nezapísal. Je známe, že sa zlatokopi motali v 18. storočí pod svahmi Satana. Skutočným podkladom povestí mohli byť zo zrázov Satana často padajúce skaly.[2]
prvé zimné výstupy – z Patrie na Zadnú baštu – Alfred Grosz, Zoltán Neupauer 8. februára1914; z Hlinskej veže na Satan – Georg Koromzay, Ernst Piovarcsy 4. mája1927.
Hrebeň bášt bol od dávnych čias prírodnou hranicou medzi Liptovom a Spišom. Na úbočiach Patrie pred rokom 1530 sa údajne ťažili rudy.
