Ostrva[1] (1 984 m n. m.[2]) je vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Popradským plesom, severným smerom od osady Štrbské Pleso, približne 16 km severozápadne od Popradu.[3] Pod západnými zrázmi leží Symbolický cintorín obetiam Tatier.
Názov
Názov „ostrva“ znamená drevenú konštrukciu na seno, obvykle trojnožku z brvien.
Poloha
Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne sa nachádzajú Vyšné Hágy a Nová Polianka a východne Tatranská Polianka a Starý Smokovec.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina a Štôlska dolina.[3]
Opis
Nevýrazný, ale vďaka blízkej sedlom Pod Ostrvou vedúcej magistrále hojne navštevovaný tatranský vrchol, tvorí široký záver juhozápadného hrebeňa. Ten vedie na Končistú a ďalej na Popradský Ľadový štít, kde sa pripája na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. K Popradskému plesu a do Mengusovskej doliny na západe spadá strmými stenami, na juhovýchod klesá pozvoľna, so širokým pásmom kosodreviny. Na severovýchode sutinový hrebeň pokračuje sedlom Pod Ostrvou na Tupú (2 285 m n. m.). Výrazným samostatným prvkom je juhozápadne stojaca Ihla v Ostrve (asi 1890 m), iba horolezecky dostupná štíhla veža (exponovaná II).[5][6] Severné svahy klesajú do Zlomiskovej, západné do Mengusovskej doliny, odkiaľ voda odteká Ľadovým potokom a Krupou do rieky Poprad. Juhovýchodné svahy sa zvažujú do vetvy Štôlskej doliny, odkiaľ vodu odvádza Veľký Šum.[2]
Západným smerom sa nachádza Patria (2 203 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.) a Satan (2 422 m n. m.), severným Hlinská veža (2 330 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Mengusovský Volovec (2 228 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Zlomisková veža (2 132 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.) a Rumanov štít (2 428 m n. m.), východným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Kotlový štít (2 601 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.) a Klin (2 186 m n. m.) a južným len v Tatranskom podhorí ležiaca Varta (1 060 m n. m.), Osikový vrch (1 136 m n. m.) a Spálený vrch (1 221 m n. m.).[2] Popod vrchol vedie značená turistická Tatranská magistrála.[3]
Výhľady
Turisticky (oficiálne) voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina a pásmo pohorí od Veľkej Fatry, cez Nízke Tatry, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras po Volovské vrchy.[7]
Poskytuje krásny výhľad do Mengusovskej doliny, na skupinu Vysokej a do doliny Zlomísk. Červená značka – Tatranská magistrála – vedie cez Sedlo pod Ostrvou, z ktorého vedie na vrchol nápadný krátky, no neznačený chodník. Prvými návštevníkmi boli pytliaci a lovci kamzíkov. Prvý chodník na vrchol bol vybudovaný z Vyšných Hágov v roku 1886, ktorý vybudoval Uhorský karpatský spolok.[6]
Prístup
Ostrva sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], no ako už bolo spomenuté, vďaka blízkosti značenej magistrály je hojne navštevovaná.
- po červenej značke:
Galéria Ostrvy
K horolezcami najvyhľadávanejším tatranským terénom patrí Galéria Ostrvy, kolmá stena neďaleko Symbolického cintorína. Využívaná je typicky skalkársky, po prelezení niečo vyše 100 m zaujímavého terénu sa obvykle nepokračuje na vrchol, ale zlaňuje či zlieza. Najťažšou cestou bol „Posledný sud“, klasifikácia 9, patrila k technicky najnáročnejším na slov. strane Tatier. Zvádzal sa o ňu tuhý boj medzi tradicionalistami a modernistami. Podobnej obtiažnosti sú aj novšie cesty "Kororo" a "Dies irae". Ešte o niečo ťažšia je cesta Mira Peťa "Strach zo života a smrti", 9+.
Galéria
-
Pohľad z Ostrvy na Tupý hrb a Klin, dolu sedlo pod Ostrvou
-
Pohľad na Ostrvu od Hincových plies
-
Sprava Ostrva a Tupá zo severu
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-03]. Dostupné online.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrva
Externé odkazy