PROFILPELAJAR.COM

	Brezovské Karpaty
	geomorfologický podcelok
	Klenová (585 m n. m.)
Štát	Slovensko
Regióny	Trnavský, Trenčiansky
Okresy	Myjava, Piešťany, Senica, Trnava
Nadradená ; jednotka	Malé Karpaty
Susedné ; jednotky	Čachtické Karpaty; Myjavská pahorkatina; Podmalokarpatská zníženina; Pezinské Karpaty; Trnavská pahorkatina
Podradené ; jednotky	Dobrovodská kotlina
Mesto	Brezová pod Bradlom
Súradnice	48°36′47″S 17°32′50″V / 48,613136°S 17,547226°V
Najvyšší bod	Klenová
- výška	585 m n. m.
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
	Poloha v rámci Slovenska
	Wikimedia Commons: Brezovské Karpaty
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°36′47″S 17°32′50″V / 48,613136°S 17,547226°V

Brezovské Karpaty sú jedným zo štyroch podcelkov Malých Karpát. Najvyšším bodom Brezovských Karpát je vrch Klenová (585 m n. m.).^[1] Centrálnu časť územia zaberá geomorfologická časť Dobrovodská kotlina s typickým vápencovým krasom (miestny názov Dlhé Skálie).

Charakteristika

Medzi ďalšie vrchy nad 500 metrov nad morom, ktoré sú svojím tvarom a geologickým zložením podobné, patria Vrátno (576 m n. m.), Vysoká hora (558 m n. m.), Čerička (539 m n. m.), Úval (537 m n. m.) či vrch Kopec (525 m n. m.) pri Košariskách. Zaujímavý je tiež vrch Ostriež (370 m n. m.), ktorý voda odtrhla od Malých Karpát (v minulosti považovaný za sopečného pôvodu). Patrí sem aj okolie obce Dobrá Voda, ktorej zrúcanina hradu sa nachádza v prírodnej rezervácii Slopy. Ďalším zaujímavým miestom je prírodná rezervácia Katarína (severne od obce Naháč, južne od obce Dobrá Voda), kde nájdeme zrúcaninu Kláštora svätej Kataríny (tiež. Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej, hovorovo Katarínka), a neďaleko od nej pár metrov dlhej historickej úzkorozchodnej železničky, ktorých bolo kedysi v okolí veľa. V Brezovských Karpatoch sa v roku 1944 organizoval a bojoval partizánsky oddiel Jána Reptu. Na jeho počesť a pamiatku bol v lokalite Dvoly vystavený pamätník SNP.

Poloha

Brezovské Karpaty sa rozprestierajú od Bukovej po obec Prašník. Na západnom okraji ležia obce Košariská, Brezová pod Bradlom, Hradište pod Vrátnom, Jablonica a Cerová, z juhovýchodnej strany Trstín, Dechtice, Chtelnica, Dolný Lopašov a Prašník. Uprostred Brezovských Karpát nájdeme obec Dobrá Voda, nachádzajúcu sa v Dobrovodskej kotline. Na severovýchode pokračujú Malé Karpaty podcelkom Čachtické Karpaty, západným smerom Pezinské Karpaty. Severný okraj lemuje Myjavská pahorkatina a Podmalokarpatská zníženina (podcelok Borskej nížiny), južným smerom je to Trnavská pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny).^[2]

Prírodné rezervácie (PR)

Celé územie Brezovských Karpát spadá pod CHKO Malé Karpaty. Nachádza sa tu viacero menších prírodných rezervácií, vyhlásených hlavne vďaka jedinečným lesným bylinám. Najväčšia PR Slopy, v ktorej sa nachádza i zrúcanina hradu, sa nachádza pod vrchom Slopy (432 m n. m.) pri Dobrej Vode. Východne od obce Dobrá Voda nájdeme PP Vyvieračka pod Bachárkou, odkiaľ nepravidelne vyviera voda. Pri obci Prašník nájdeme PR Čerenec, PP Veľká pec s jaskyňou, PP Malá Pec - s dvoma malými jaskyňami (vrch Malá Pec - 392 m n. m.), PR Orlie skaly (vrch Dúbrava - 433 m n. m.). Pri Brezovej sa v Karpatoch nachádza jediná PR - Ševcova skala (orig. Ševcech) z dôvodu ochrany prvosienky holej. Po východnej strane obce Jablonica PP Zrubárka, medzi obcami Jablonica a Dobrá Voda, v strede Brezovských Karpát sa nachádza PP Ľahký kameň. Okolie zrúcaniny Kláštora svätej Kataríny, severne od obce Naháč, tvorí prírodná rezervácia Katarína. Ďalej z južnej strany Brezovských Karpát nájdeme ešte PR Chríb, PR Lančársky Dubník (vrch Dubník - 297 m n. m.), a medzi obcami Dolný Lopašov a Chtelnica PR Pod Holým vrchom.^[3]

Na malej časti územia Brezovských Karpát bolo vyhlásené Územie európskeho významu Brezovské Karpaty s rozlohu 2 671 ha^[4] zahrňujúce časti katastrálnych území mesta Brezová pod Bradlom a obcí Dobrá Voda, Dolný Lopašov, Hradište pod Vrátnom, Chtelnica, Košariská a Prašník.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Brezovské Karpaty tvoria väčšinou listnaté stromy ako dub, buk, breza či jelša. Na slnečných južných stráňach kvitne zákonom chránený poniklec veľkokvetý, prvosienka holá, konvalinka voňavá alebo klinček včasný. V jarných mesiacoch sa vo vyšších polohách rozmnožil cesnak medvedí. Hlboko v horách a na lesných lúkach môžeme vidieť srnčiu a jeleniu zver, diviakov, jazvecov či líšky. V 50-tych rokoch dvadsiateho storočia boli v danej lokalite nasadené muflóny, ktoré sa časom rozmnožili a prešli aj do iných častí Malých Karpát. V skalnatých útvaroch hniezdi myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol sťahovavý, kaňa, krkavec čierny, výr skalný a iné.

Galéria

Pohľad z Klenovej na Brezovské Karpaty, v pozadí je Myjavská pahorkatina (Bradlo)
Jaskyňa Klenová – nachádza sa na turistickom chodníku prechádzajúcom sedlom Klenovej
Netopiere v klenovskej jaskyni
Hrad Dobrá Voda
Katarínka, ruina budovy kostola

Referencie

↑ Malé Karpaty – Bradlo. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-03]. Dostupné online.
↑ Natura 2000 - Sústava chránených území členských krajín EÚ [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-11-02]. Dostupné online.