Biely Kameň (normovaný názov[1]; v rokoch 1982-1990 bol normovaný názov Biely kameň; iné názvy: Svätojurský hrad, Neštyšský zámok) sú zrúcaniny gotického hradu nachádzajúce sa na zalesnenom návrší nad mestom Svätý Jur v okrese Pezinok v Bratislavskom kraji.
Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Huntovcov-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich.
História
V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia.
Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.
Opis
Hrad, pôvodne zaberajúci pomerne veľkú plochu návršia, sa do súčasnosti zachoval v stave pokročilého rozpadu, ktorý neumožňuje získať bližšie informácie o jeho pôvodnej podobe a vývoji. Dnešný rozsah je výsledkom postupných dostavieb v dobe, keď na ňom vládli páni zo Svätého Jura. Jadrom celého opevneného komplexu je horný val približne obdĺžnikového pôdorysu, ktorý po obvode vymedzovali mohutné hradby, dodnes viditeľné na východnej strane. K opevneniu na vnútornej strane pristavali obytné krídla vymedzujúce ústredné nádvorie. Z budov je dnes najlepšie zachované krátke východné krídlo so zvyškami gotickej tehlovej klenby. Zo stavieb na severnej strane nádvoria sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica.
Spory o majetok medzi oboma vetvami ďalej pokračovali a v súpise majetku pri príležitosti jeho delenia v roku 1412 vo svätojurskej vetve sa zachovali aj údaje o hrade Biely Kameň i jeho opis. Podľa neho mal hrad dve veže, jednú veľkú v strede a druhú menšiu. Stavby vo vnútri vlastného hradu boli v dvoch radoch pozdĺž dlhších strán obdĺžnika. Výslovne sa v súpise uvádza komora, palác a kaplnka, pod ktorými bola pivnica.
Vnútorný hrad chránený opevnením nepravidelného oválneho tvaru mal len jednu bránu na severovýchodnej strane, nad ktorou bola bašta, ľudovo zvaná „erkel“. Prístupová cesta k nej viedla po moste ponad priekopu. Okrem veže s bránou boli vo vonkajšom areáli ďalšie dve veže. Okolo vonkajšieho múru, z jeho vnútornej strany, boli hospodárske budovy, z ktorých sa spomína iba budova pekára. Horný hrad i celá spodná časť mali celý rad komôr, ktoré svedčia o tom, že hrad musel mávať značné zásoby. Z týchto budov sú dnes zachované len zvyšky v podobe pivnice alebo častí obvodových múrov miestami vystupujúcich nad terén.
Prístup
Zrúcanina hradu Biely Kameň sa nachádza v lese nad mestskou časťou Svätého Jura (pri Bratislave) - Neštich.
Z centra Svätého Jura najprv po značke s následným odbočením doľava na turistickú značku.[2]
