Stupavské predhorie[1] je geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[2] Leží na západnom okraji podcelku, v blízkosti mesta Stupava.[3]
Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Fatransko-tatranská oblasť → Malé Karpaty → Pezinské Karpaty → Stupavské predhorie
***
Územie sa nachádza v juhozápadnej časti Malých Karpát a zaberá západný okraj podcelku Pezinské Karpaty. Okrajom zasahuje na územie mesta Stupava, z ďalších sídiel leží na severnom okraji Jablonové, južnejšie je Lozorno a na južnom okraji Borinka a Marianka. V rámci pohoria susedí na východe a juhu geomorfologická časť Homoľské Karpaty, západným a severným smerom sa nachádza Podmalokarpatská zníženina, podcelok Borskej nížiny.[2]
Táto oblasť patrí do povodia rieky Morava a teda do úmoria Čierneho mora. Najvýznamnejšími vodnými tokmi Stupavského predhoria je Suchý potok, Stupavský potok a Rakytov. Na Suchom potoku je na okraji Lozorna vybudovaná vodná nádrž Lozorno. Touto časťou vedú iba lesné cesty, výnimkou je cesta III. triedy do Borinky na južnom okraji územia.[3]
Chránené územia
Táto oblasť Malých Karpát je z veľkej časti súčasťou Chránenej krajinnej oblasti. Vyňaté z nej sú okrajové časti a okolie Stupavy a Borinky. Osobitne chráneným územím je prírodná rezervácia Pod Pajštúnom v strednej časti predhoria.[3]
Turizmus
Stupavské predhorie nepatrí medzi veľmi navštevované oblasti a slúži najmä ako cieľ kratších vychádzok obyvateľov blízkych sídiel. Výškovo nevýrazné vrchy sú porastené hustým lesom a neposkytujú výhľady. Turisticky atraktívnou je na južnom okraji ležiaca Bazilika Narodenia Panny Márie v Marianke a v tesnom susedstve ležiaca ruina hradu Pajštún. Pri Lozorne sa nachádza „Gazdovská dedinka Abeland“.
Turistické trasy
- po
červenej značke z Marianky cez Borinku a Pajštún na rázcestie Košarisko
- po
zelenej značke:
- z Jablonového na rázc. Vŕšky
- z Lozorna cez Močiarnu a Lintavy na rázc. Pod Kamenným vŕškom
- po
modrej značke:
- zo Stupavy cez rázc. Pod Kamenným vŕškom na rázc. Staré Hájne
- z Lozorna na rázc. Lintavy
- po
žltej značke:
- z lokality Rusniaky pri VN Lozorno cez Vŕšky a Skalu (502 m n. m.) na rázc. Pri Suchom potoku a cez Lintavy a Ohek (377 m n. m.) do Lozorna
- z rázc. Stupava, obora k hradu Pajštún
- zo Stupavy cez rázc. Klčovanice na rázc. Svätý vrch[3]
Referencie
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-07]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-08]. Dostupné online.
Pozri aj
