Vysoká (vrch v Malých Karpatoch)

O prírodnej rezervácii pozri Vysoká (prírodná rezervácia).
Vysoká
vrch
Kríž a výhľad na vrchole Vysokej
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Malacky
Obce Kuchyňa, Rohožník
Časť Biele hory
Pohorie Malé Karpaty
Podcelok Pezinské Karpaty
Povodie Morava
Nadmorská výška 754,3 m n. m.
Súradnice 48°24′59″S 17°13′02″V / 48,4165°S 17,2171°V / 48.4165; 17.2171
Geologické zloženie vápenec
Najľahší výstup po modrej značke z obce Kuchyňa
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Vysoká (Malé Karpaty)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vysoká (754,3 m n. m.[1][2]) je druhý najvyšší vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Kuchyňa, približne 13 km východne od Malaciek.[3]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Biele hory.[4] Vrch leží v Bratislavskom kraji, v okrese Malacky a zasahuje na katastrálne územie obce Kuchyňa a Rohožník.[5] Najbližšími sídlami je západne situovaná Kuchyňa, severne ležiaci Rohožník a Sološnica.[3] Vrcholom prechádza značený turistický chodník z obce Kuchyňa.

Opis

Tak ako viaceré dominanty pohoria, aj Vysoká leží v úzkom hrebeni, tvorenom z vápencov a dolomitov, situovanom v juhozápadno-severovýchodnom smere. Nachádza sa však západnejšie od hlavného hrebeňa, ktorý vedie cez Panské uhliská. Severným smerom je vrch Zámok (559 m n. m.) a Veľký Peterklín (587 m n. m.), východne susedí Horný vrch (643 m n. m.) a Taricove skaly (620 m n. m.), južne dominuje Skalnatá (704 m n. m.), Čertov kopec (752 m n. m.) a Javorina (703 m n. m.) a západne Prístodolok (591 m n. m.).[2] Juhovýchodnú a západnú časť hrebeňa odvodňuje potok Vývrat, severnú časť Rohožnícky potok, oba smerujúce do Rudavy v povodí Moravy. Celý masív je súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie[3] (rozloha 805 300 m²), ktorá tu bola v rámci Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty vyhlásená v roku 1988 na ochranu jedinečných lesných a skalných spoločenstiev.

Geologické podložie vrchu tvoria druhohorné vápence. Výrazný dvojvrcholový hrebeň Vysokej je charakteristický skalnými stenami a sutinami. Na svahoch Vysokej sa zachovali ľudskou činnosťou minimálne ovplyvnené lesy s prevažným zastúpením bukových, brestových a lipovo-javorových porastov. Počas výstupu možno vidieť strmé zrázy, potoky, lúčky a nádherné skalné steny a v okolí možno nájsť aj pár menších jaskýň a prameňov. Zo živočíšnej ríše tu majú zastúpenie mimo bežných druhov i muflóny.

Turistika

Výhľady

Vysoká patrí do skupiny najnavštevovanejších vrcholov pohoria. Nesúvislý lesný porast vrcholového hrebeňa umožňuje pozorovať okolité vrchy Malých Karpát, no tiež Borskú a časť Podunajskej nížiny. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Bielych Karpát, Považského Inovca a Tribča, nezriedka i vrcholky Vtáčnika a predhorie Álp.[6] Za dobrej viditeľnosti je na západnej strane pozorovateľný masív Schneebergu v Severných vápencových Aplách.

Prístup

Vrcholom vedie značkovaný turistický chodník z obce Kuchyňa do rekreačnej lokality Zochova chata, v blízkosti sa nachádzajú aj mnohé turistické lokality, napríklad rozhľadňa na Veľkej homoli, hrad Červený Kameň či Štúrov chodník.

Na bicykli sa po značených cyklotrasách nedá dostať až priamo na vrchol Vysokej, no po Štefánikovej cyklomagistrále sa dá dostať veľmi blízko k nemu – približne 1 km a 150 výškových metrov pod samotný vrchol, odkiaľ sa dá príp. pokračovať peši po modrej turistickej značke. Na Štefánikovu cyklomagistrálu sa dá napojiť po modrej cyklotrase s asfaltovým povrchom č. 2004, ktorá vedie dolinou potôčika Vývrat k rázcestiu Hubalová (542 m n. m.). Tá sa na svojom nižšom konci medzi Rohožníkom a Kuchyňou stretáva s nížinatejšou Malokarpatskou cyklomagistrálou.

Referencie

  1. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 94.
  2. ↑ a b Malé Karpaty – Bratislava. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  5. ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroje

  • P. Puchala, D. Válková, Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, článok v časopise Krásy Slovenska 7-8/2013, Dajama, Bratislava, 2013, ISSN 0323-0643
  • Vysoká v Zozname osobitne chránených častí prírody SR