| Ľaliové sedlo
|
| sedlo
|
V panoráme dominuje Svinica, Ľaliové sedlo je najhlbšie trávnaté sedlo pri ľavom okraji, asi v 2/3 výšky.
|
| Štáty
|
 Slovensko,  Poľsko
|
| Regióny
|
Spiš, Zakopane
|
| Okresy
|
Poprad, Powiat tatrzański
|
|
|
| Pohorie
|
Tatry
|
| Povodie
|
Váh
|
|
|
| Nadmorská výška
|
1 951,8 m n. m.
|
| Súradnice
|
49°13′31″S 19°59′33″V / 49,225194°S 19,992528°V / 49.225194; 19.992528
|
|
|
| Najľahší výstup
|
  zo Zakopaného, trvanie 3:45 hodiny
|
|
|
|
Poloha v rámci Slovenska
|
|
Poloha v rámci Tatier
|
|
|
| Wikimedia Commons: Ľaliové sedlo
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Ľaliové sedlo[1] (1 951,8 m n. m.[2], poľ. Liliowe, nem. Liliensattel, Lilijowepass, maď. Liliomszoros, Liliowehágó) je široké trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Tatier. Oddeľuje Západné a Východné Tatry.[3] Nachádza sa medzi Tichou a Gąsienicowou dolinou, medzi Kasprovým vrchom (1 987 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.).[4][5]
Názov
Sedlo pomenovali pravdepodobne pastieri, ktorí nachádzali v sedle ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon L.), ľaľujku neskorú (Lloydia serotina RChB.), prvosienku najmenšiu (Primula minima) i upolín sedmohradský (Trollius Transsilvanicus Schur.). Nevedno, ktorá tvorila základ pomenovania sedla.[5]
Prístup
Priamo do sedla vedie turistický chodník, len zo severnej strany, zo Zakopaného. 
Modro značkovaný vedie k chate Murowaniec v Doline Gąsienicowej. Potom pokračuje zeleno značkovaný chodník do Ľaliového sedla a potom po červenej vedie medzi Kasprovým vrchom a Svinicou. Z juhu do Ľaliového sedla vedie chodník z Podbanského cez Tichú dolinu na Kasprov vrch a potom do sedla. Orientačný čas Podbanské – Kasprov vrch – Ľaliove sedlo je 6:40.
Referencie
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
- ↑ Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Iné projekty
Externé odkazy
