V priebehu volebného obdobia došlo ku dvom zmenám v politickej príslušnosti europoslancov, spôsobeným faktickým rozpadom strany SDKÚ-DS. Ivan Štefanec prestúpil do KDH, ktoré tak navýšilo počet mandátov na 3, zatiaľ čo Eduard Kukan z SDKÚ-DS vystúpil a zostal v EP pôsobiť ako na národnej úrovni nezávislý poslanec a na európskej úrovni naďalej člen Európskej ľudovej strany.
Vo voľbách do EP v roku 2019 sa rozhodli už nekandidovať Eduard Kukan či Richard Sulík.[4] Taktiež Jana Žitňanská ohlásila, že opätovne kandidovať nebude a chce sa sústrediť na svoje aktivity na Slovensku.[5]
Žiaden relevantný prieskum verejnej mienky sa na Slovensku až do marca 2019 v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami neuskutočnil. Na základe dát z decembra 2018 celoeurópsky predpovedný model Poll of Polls odhaduje, že voľby na Slovensku vyhrá frakcia Socialistov a demokratov (v zastúpení SMER-SD, ktorá získa 4 mandáty), oslabí Európska ľudová strana, ktorá by mala miesto terajších 6 získať iba 2 mandáty (1 KDH a 1 MOST-HÍD). Posilní Skupina európskych konzervatívcov a reformistov, ktorá by mala získať 4 mandáty (2 SaS a 2 OĽaNO). Zisk 1 mandátu predpokladá aj pre strany SME RODINA, SNS, ĽSNS (všetky zatiaľ bez príslušnosti k frakciám) a PS (frakcia ALDE).[17]
Podľa marcového prieskumu Focusu by zvíťazil SMER-SD, získal by zrejme tri kreslá. Predpovedanie zisku mandátov je však vzhľadom na percentuálnu blízkosť jednotlivým politických strán a koalícií veľmi otázne, o zisku jedného či dvoch kresiel pre viacero strán môže rozhodnúť aj veľmi malý počet hlasov.[18]
Na prelome apríla a mája 2019 sa konal aj výskum zameraný na volebný potenciál strán. Meranie formou volebného potenciálu ukazuje, koľko percent hlasov by daný politický subjekt mohol v súčasnosti získať, ak by sa k nemu priklonili všetci ľudia, ktorí jeho voľbu reálne zvažujú a nevylučujú účasť vo voľbách. Takže do aktuálneho volebného potenciálu strany vstupujú len ľudia, ktorí potvrdia, že reálne a vážne zvažujú voľbu danej strany. Preto súčet volebných potenciálov nie je sto percent, ale viac, nakoľko voliči môžu reálne zvažovať voľbu viacerých strán.[19] Podľa daného prieskumu by sa do parlamentu dostalo až 10 strán, avšak reálne percentuálne zisky budú s určitosťou nižšie, nakoľko súčet volebných potenciálov dosiahol len u zvolených strán takmer 120 %.
Hoci sa volebné miestnosti na Slovensku uzavreli v sobotu 25. mája2019 o 22:00, volebné výsledky boli oznámené až v nedeľu o 23:00, kedy boli uzavreté volebné miestnosti vo všetkých členských krajinách EÚ. Napriek moratóriu na výsledky však rôzne spravodajské portály už v sobotu v noci zverejňovali neoficiálne výsledky volieb, kde sa na prvých troch miestach umiestňovali vždy strany SMER-SD, ĽSNS a koalícia PS-SPOLU.[28][29]
Zdroj: [1]Archivované 2017-08-12 na Wayback Machine *NÁRODNÁ KOALÍCIA kandidovala v minulých voľbách do EP ako Strana demokratického Slovenska skratka SDS
†Jeden mandát bude obsadený až po Brexite a odchode britských europoslancov
Vďaka kontroverznej novelizácii volebného zákona (zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva) schválenej v skrátenom legislatívnom konaní v súvislosti s Brexitom sa doň dostalo matematicky nesprávne kritérium, na čo upozorňoval už v marci volebný geograf Daniel Kerekes.[31][32] V zmysle § 220a ods. 1 volebného zákona, zvolená europoslankyňa za KDH, Miriam Lexmann, môže nastúpiť do funkcie až po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Mandát bol podľa zákona až do právnej účinnosti Brexitu odobratý strane, ktorá mala najnižší zvyšok po delení výsledku strany cenou jedného mandátu, ktorá pre tieto voľby bola 47 634 hlasov.[33][34] Tým nastala paradoxná situácia, že úspešnejšie KDH s 9,69 % má v súčasnej dobe zaistený iba jeden mandát, zatiaľ čo slabšie SaS s 9,62 % dva mandáty.
KDH sa kvôli brexitovej situácii vo veci Lexmannovej mandátu obrátilo na Ústavný súd s návrhom na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb.[35][36] O takom návrhu Ústavný súd rozhoduje v pléne zloženom zo všetkých sudcov, avšak na Ústavnom súde momentálne pôsobia iba 7 sudcovia z celkového počtu 13 sudcov. Keďže Ústavný súd sa neuzniesol nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov (t. j. za návrh rozhodnutia muselo hlasovať aspoň 7 sudcov), návrh bol zamietnutý, čím sa potvrdila ústavnosť a zákonnosť výsledkov eurovolieb.[37][38]
Poznámky
↑ ab5. júna 2019 (11 dní po voľbách) avizoval Peter Pollák z OĽaNO prestup z Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR) do frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).[30]
Referencie
↑Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 28/2019 Z. z. o vyhlásení volieb do Európskeho parlamentu, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
↑Voľby do Európskeho parlamentu [online]. Bratislava: Európsky parlament – kancelária na Slovensku, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
↑ZACHOVÁ, Aneta. Evropský parlament se po brexitu zmenší. Společná kandidátka pro eurovolby neprošla [online]. 2018-02-12, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
↑ abcdGABRIŽOVÁ, Zuzana. Strany začínajú ohlasovať kandidátov do eurovolieb [online]. Euractiv.sk, 4.1.2019, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
↑Jana Žitňanská už nebude kandidovať do europarlamentu [online]. SME, 12.2.2019, [cit. 2019-02-12]. Dostupné online.
↑TASR. Vo voľbách do EP bude možné hlasovať za kandidátov 31 strán a koalícií. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-05. Dostupné online [cit. 2019-03-06].
↑KDH potvrdilo, že nepostaví vlastného prezidentského kandidáta [online]. Denník N, 15.12.2018, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
↑Bývalý šéf KDH Figeľ bude kandidovať v eurovoľbách [online]. TA3, 8.2.2019, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online. Archivované 2019-02-12 z originálu.
↑Záborská a Škripek povedú kandidátku Kresťanskej únie [online]. Anna Záborská.sk, 22.2.2019, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.
↑Poslanci Národnej rady SR Uhrík, Beluský a Mazurek sú lídrami eurokandidátky ĽSNS [online]. Parlamentné listy, 10.1.2019, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
↑Nestraníckym kandidátom ĽSNS do eurovolieb je exsudca M. Radačovský [online]. Teraz.sk, 18.1.2019, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
↑Kandidátku ĽS Naše Slovensko do europarlamentu posilnil špičkový lekár – primár Miroslav Urban. naseslovensko.net, 2.2.2019, [cit. 2019-02-05].
↑Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb [online]. Sme, 19.11.2018, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
↑Spolu a Progresívne Slovensko idú do eurovolieb spoločne [online]. Bratislava: TA3, 6.2.2019, [cit. 2019-02-06]. Dostupné online. Archivované 2019-02-07 z originálu.
↑TASR. Lídrami strany NAJ do eurovolieb sú B. Grimm a Ľ. Moravčík. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-24. Dostupné online [cit. 2019-03-24].
↑TASR. M. Šimkovičová kandiduje do EP za Starostov a nezávislých kandidátov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-04. Dostupné online [cit. 2019-03-06].
↑European Parliament – Slovakia [online]. Viedeň: Poll of Polls, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ abGABRIŽOVÁ, Zuzana. Prvý prieskum k eurovoľbám: Kotleba je druhý, poslancov by malo osem strán [online]. Bratislava: Euractiv, 2019-04-02, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
↑ abPrieskum: Do Európskeho parlamentu by sa dostalo 10 strán [online]. Pravda, 10.5.2019, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
↑Diskusia: Koho voliť v eurovoľbách I: Beňová, Matovič, Pčolinský, Jurzyca [online]. Denník N, 3.5.2019, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
↑Kresťania do Európy │ Kandidáti KDH, KÚ a KDŽP │ 1.5.2019 [online]. Bratislavské Hanusove dni, 2.5.2019, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
↑KOHO VOLIŤ V EUROVOĽBÁCH II: ŠIMEČKA, ŠTEFANEC, KURILLA [online]. Denník N, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
↑SZALAI, Pavol. Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS [online]. Bratislava: Euractiv.sk, 7.5.2019, rev. 2019-05-09, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
↑HANUS, Martin. Progresívci verzus SaS o daniach a migrantoch (video) [online]. Konzervatívny denník Postoj, 9.5.2019, rev. 2019-05-09, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
↑Európa a jej susedia [online]. Globsec, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
↑Minúta po minúte: Eurovoľby podľa neoficiálnych výsledkov vyhrala koalícia PS a Spolu. Sme, 26.5.2019, [cit. 2019-05-26].
↑Predbežné výsledky posúvajú do europarlamentu PS/Spolu, Smer aj ĽSNS [online]. Pravda, 25.5.2019, rev. 2019-05-26, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online.
↑TASR. Pollák z OĽaNO sa pridáva k frakcii európskych ľudovcov. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-05. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN1335-4418.
↑KEREKES, Daniel. Mostu-Híd nemusí stačiť 5 %, aby mal europoslanca. Ak nebude brexit, problém má aj KDH a SaS [online]. Denník N, 2.3.2019, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
↑KEREKES, Daniel. Obyčajní ľudia sa čiernemu Petrovi vyhli o chlp. Ak by KDH získalo o 371 hlasov menej, Lexmann by šla do Bruselu [online]. Denník N, 26.5.2019, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
↑Zákon č. 37/2019 Z. z. , ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
↑KUBINA, Peter. Volebný hokej… alebo Ako sa dá volebný zápas vyhrať na góly a prehrať na body? [online]. Denník N, 2019-05-28, [cit. 2024-05-12]. Dostupné online.
↑KDH sa v prípade brexitového mandátu obráti na Ústavný súd [online]. SME, 31.5.2019, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
↑Návrh KDH na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu [online]. ustavnysud.sk, 2019-06-04, [cit. 2019-07-20]. Dostupné online.
↑Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 8 ods. 5
↑Ústavný súd zamietol podanie KDH voči výsledku eurovolieb [online]. Denník Postoj, 26.6.2019, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online.