Predčasné voľby do Národnej rady SR sa konali 10. marca 2012.[1] Z počtu oprávnených voličov 4 392 451 sa nakoniec hlasovania zúčastnilo 2 596 443, čo tvorilo volebnú účasť 59,11 %, no platne odvolilo len 58,14 %.[2]
Vo voľbách kandidovalo 26 politických subjektov (o 8 viac ako v predchádzajúcich voľbách)[3] Na kandidátkach bolo zapísaných 3102 kandidátov.[4] Vo voľbách je zaznamenaný aj úbytok kandidátov. K 4. marcu 2012 z kandidátok odišlo 52 kandidátov, ďalší 4 boli z kandidátky vylúčení svojimi stranami.[5] Na konci februára ešte približne 1,4 milióna z 4,4 milióna oprávnených voličov nevedelo komu dajú svoj hlas.[6]
Najviac hlasov získala opäť strana SMER – SD, pričom si oproti minulému volebnému obdobiu polepšila o 21 mandátov. Získala 44,42 % hlasov, čo jej zabezpečilo 83 kresiel v parlamente. Vďaka zisku nadpolovičnej väčšiny mohol predseda Smeru Robert Fico zostaviť vládu bez podpory iných strán. Druhý najvyšší volebný výsledok získalo Kresťanskodemokratické hnutie s 8,82 % hasov (16 kresiel). Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získali rovnaké zastúpenie v parlamente so ziskom 8,56 % hlasov. Most-Híd má o 3 kreslá menej s 6,90 % hlasov. Oproti minulým volbám si výrazne pohoršili SDKÚ – DS ako aj SaS. SDKÚ-DS získala 11 kresiel s 6,10 % voličov, (strata 17 kresiel). SaS oslovili 5,88 % zúčastnených voličov, čo im zaručilo 11 kresiel v parlamente.[8]
Vo voľbách bol do Národnej rady Slovenskej republiky bol tiež zvolený prvý poslanec rómskej národnosti, Peter Pollák z OĽaNO.[9]
Tesne pred bránami parlamentu skončila strana SNS s zhruba 4,6 % hlasov.
Graf
Výsledky podľa krajov
uvedené sú len výsledky strán, ktoré dosiahli vo voľbách nad 2 %.[10]
Mapa podielu hlasov pre SMER-SD v okresoch Slovenska
Mapa podielu hlasov pre KDH v okresoch Slovenska
Mapa podielu hlasov pre OĽaNO v okresoch Slovenska
Mapa podielu hlasov pre Most-Híd v okresoch Slovenska
Mapa podielu hlasov pre SDKÚ-DS v okresoch Slovenska
Mapa podielu hlasov pre SaS v okresoch Slovenska
Mapa podielu hlasov pre SNS v okresoch Slovenska
Preferenčné hlasy
Podľa zákona o voľbách má občan možnosť uprednostniť v rámci strany maximálne štyroch kandidátov tým, že im dá prednostný hlas zakrúžkovaním ich poradového čísla na kandidátnej listine strany, keď upravuje volebný lístok. Odovzdaním preferenčného hlasu získava poslanec silnejší mandát od voliča. Nasledujúca tabuľka uvádza kandidátov, ktorí dostali aspoň 100-tisíc preferenčných hlasov od voličov.[10]
Poslanci Národnej rady SR 13. októbra 2011 schválili návrh ústavného zákona predloženého Vládou SR čím určili konanie parlamentných volieb v roku 2012 na 10. marec.[1]
Organizácia volieb
Marcel Jánošík, hovorca Štatistického úradu sa krátko po vyhlásení volieb pre SME vyjadril, že "Ak sa voľby budú konať v termíne, ktorý bol zverejnený v médiách, tak po technickej a personálnej stránke bude Štatistický úrad schopný zabezpečiť procesy, súvisiace s prípravou a spracovaním volieb."[11] Neskôr Štatistický úrad upozornil, že kvôli väčšiemu množstvu strán (o 8 viac ako minulé voľby) bude spracovanie výsledkov trvať o 3 až 4 hodiny dlhšie. Výsledok bude známy v ranných až dopoludňajších hodinách nasledujúceho dňa (11. marca). Prvé čísla by sa však podľa šéfky ŠÚ SR Ľudmily Benkovičovej mali objaviť už „okolo pol jedenástej až trištvrte na jedenásť [večer]“. Na spracovaní výsledkov bude pracovať 1500 ľudí, pričom použijú 760 počítačov a 360 tlačiarní.[3]
Voľba zo zahraničia
Slovenskí občania žijúci v zahraničí majú tiež právo voliť. Ak sa do miesta trvalého bydliska na Slovensku nemôžu dostať v deň konania volieb, môžu požiadať obecný úrad miesta trvalého bydliska o voľbu poštou. Potrebnú žiadosť bolo nutné odoslať tak, aby bola doručená najmenej 50 dní pred konaním volieb (20.1.). Hlasovacie obálky museli byť doručené najneskôr deň pred konaním volieb (9.3.).[12] Ak volič nemá trvalý pobyt na Slovensku, ale naďalej má slovenské občianstvo, mohol svoju žiadosť poslať Miestnemu úradu Bratislava Petržalka.[13] Podľa odhadu Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, bude hlasovať 10 tisíc Slovákov zo zahraničia.[14] Väčšina voličov zo zahraničia podľa neho hlasuje zaslaním žiadosti do miesta trvalého bydliska, alebo osobnou účasťou a tak nie sú zachytení v štatistikách.[14] Slovákov bez trvalého pobytu, ktorí požiadali o účasť na voľbách je tento rok 728.[14] Nakoniec sa prihlásilo 8018 Slovákov z približne 450 tisíc žijúcich v zahraničí.[5] Počet a podiel voličov čo poslali návratnú obálku z cudziny bol 17 278 a 0,65 %.[15]
Priebeh volieb
Počas konania volieb polícia „nezaznamenala vážne narušenie verejného poriadku ani priebehu volieb“.[16]
Pred voľbami sa vyskytlo niekoľko podnetov smerujúcich k narušeniu volieb. Polícia sa zaoberala aj kupovaním hlasov. [16] Na volebné dianie v deň hlasovania dohliadalo viac než 7000 príslušníkov Policajného zboru.[16] Policajný zbor zabezpečoval aj sprievod prevozu volebných výsledkov z okrskov do Ústrednej volebnej komisie.[17]
Časová os
13. október 2011 – Schválenie ústavného zákona o konaní volieb poslancami NRSR
20. január 2012 – Nutnosť doručenia žiadosti o voľbu zo zahraničia do obce trvalého pobytu
5. marec 2012 – Skúška sčitovania výsledkov v bratislavskej Inchebe[3]
10. marec 2012 – Volebný deň
11. marec 2012 – Zverejnenie volebných výsledkov
Koniec volebného obdobia
Tabuľka znázorňuje počet získaných mandátov pre jednotlivé politické strany v parlamentných voľbách 2012 a počet mandátov, ktorými daná strana disponuje prostredníctvom svojich poslancov na konci volebného obdobia, začiatkom roku 2016.
V opozičnej časti parlamentu nastali od roku 2012 výrazné personálne zmeny. Vo všetkých opozičných stranách došlo k odchodu alebo príchodu poslancov z, resp. do, ich poslaneckých klubov. Zanikli dva poslanecké kluby – SaS (8. októbra2013)[18][19]
a SDKÚ-DS (19. novembra 2014)[20][19]
SDKÚ-DS sa začala, ako poslanecký klub, rozpadať v decembri 2013, keď vystúpila trojica poslancov: Miroslav Beblavý, Magdaléna Vašáryová a Lucia Žitňanská.[21]
V júni 2014 ohlásili odchod zo strany aj jej zakladatelia Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklošom. Formálne však ostali v poslaneckom klube pre jeho zachovanie.[22]
Ten strane zanikol po odchode bývalého ministra obrany Martina Fedora[20], ktorého nasledovali Viliam Novotný, Eugen Jurzyca a Jozef Mikuš.[23][24]
Práve Jurzyca následne ohlásil vstup do strany SaS, vďaka čomu strana opätovne naplnila kvórum minimálneho počtu členov poslaneckého klubu.[25]
Avšak vládna strana SMER-SD jeho obnovenie nepovolila.[26]
↑ abMIKUŠOVIČ, Dušan. Fedor odchádza z SDKÚ, premýšľajú aj ďalší. Strane zaniká klub [online]. SME.sk, 19.11.2014, rev. 2014-11-19, [cit. 2015-02-09]. Dostupné online.
↑KERN, Miroslav. SDKÚ má sotva klub, odišli Žitňanská, Beblavý a Vášáryová [online]. SME.sk, 12.12.2013, rev. 2013-12-13, [cit. 2015-02-09]. Dostupné online.
↑KREMPASKÝ, Ján. Dzurinda a Mikloš s úsmevom opustili SDKÚ, o klube sa ešte rozhodne [online]. SME.sk, 04.06.2014, rev. 2014-06-04, [cit. 2015-02-09]. Dostupné online.
↑Šéf košickej SDKÚ Novotný odchádza zo strany [online]. SME.sk, 27.11.2014, rev. 2014-11-27, [cit. 2015-02-09]. Dostupné online.
↑MIKUŠOVIČ, Dušan. Z SDKÚ vystúpili ďalší poslanci, Frešo a Kaník zostali sami [online]. SME.sk, 12.12.2014, rev. 2014-12-12, [cit. 2015-02-09]. Dostupné online.
↑Droba a Jurzyca vstupujú do klubu SaS [online]. DennikN.sk, 09.01.2015, [cit. 2015-02-09]. Dostupné online.
↑SaS poslanecký klub neobnoví, Smer im to zamietol [online]. Webnoviny.sk, 05.02.2015, [cit. 2015-02-09]. Dostupné online.