Tupolev Tu-154 (v kóde NATO: „Careless“) je trojmotorové úzkotrupé prúdovédopravné lietadlo so stredným doletom vyvinuté v Sovietskom zväze v 60. rokoch 20. storočia. Počas niekoľkých desaťročí prepravovalo polovicu všetkých cestujúcich sovietskej a následne ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot a jej dcérskych spoločností. Až do polovice prvého desaťročia 21. storočia zostalo štandardným lietadlom na ruských vnútroštátnych linkách a linkách do bývalých sovietskych republík.
Vznik a vývoj
Tu-154 bol vyvinutý ako lietadlo, ktoré malo nahradiť na linkách prúdové dopravné lietadlá Tu-104, turbovrtuľovéIl-18 a An-10. Prvý prototyp lietadla Tu-154 vzlietol 4. októbra1968, potom bol testovaný a do pravidelnej letovej prevádzky bol nasadený v roku 1972. Lietadlá Tu-154 zakúpili aj Československé aerolínie, používala ho letecká služba Federálneho ministerstva vnútra pre vládne letky a donedávna lietali posledné kusy u letectva Armády Českej republiky. Stroj Tu-154 je najpoužívanejším sovietskym prúdovým dopravným lietadlom. Je hojne používaným dopravným lietadlom v Rusku. Najkratšia linka, na ktorej stroj lieta, je Taškent – Namangan (189 km), najdlhšia Moskva – Jakutsk (6 600 km). Od roku 2003 prebieha v závode Aviakor v Samare výroba novej verzie Tu-154M. Tá zodpovedá súčasným požiadavkám na bezpečnosť a ekonomiku prevádzky moderných lietadiel, je vybavená tzv. „skleneným kokpitom“ a mnohými inými vylepšeniami. Nová verzia je skonštruovaná tak, aby mohla v intenzívnej prevádzke vydržať 30 rokov[2].
Prvým zákazníkom modernizovaného stroja sa 8. augusta 2012 stalo ruské ministerstvo obrany[3].
Letové charakteristiky
Vďaka svojej vysokej cestovnej rýchlosti (900 km/h) patrí Tu-154 k najrýchlejším dopravným lietadlám, je schopné vzlietať a pristávať z nespevnených dráh a je schopné operovať v extrémnych arktických podmienkach. Vzhľadom ku koncepcii prúdových motorov s nízkym obtokovým pomerom a vysokej letovej rýchlosti má lietadlo v porovnaní s modernými strojmi vyššiu spotrebu paliva a nevyhovuje už súčasným hlukovým predpisom v EÚ.
Lietadlo Tu-154 malo byť postupne nahradené modernejším a úspornejším Tu-204, avšak po ekonomickom otrase, spôsobenom rozpadom Sovietskeho zväzu, ich bolo vyrobených len niekoľko desiatok kusov a Tu-154 sú dnes častejšie nahradzované západnými strojmi. Do budúcnosti by Rusi chceli vyraďované lietadlá Tu-154 nahradzovať úplne novými strojmi ruskej výroby, typu MS-21. Aeroflot vyradil lietadlá Tu-154 dňa 31. 12. 2009 potom, čo takmer 40 rokov boli základom jeho lietadlového parku.
Varianty
Štartujúci Tupolev Tu-154 (pôvodná verzia) Aeroflotu, 24. apríl 1969Tu-154B-1 Aeroflotu nad riekou VolgaTu-154B-2 Aeroflotu pristáva na letisku v Zürichu, jún 1982Tu-154M Aeroflotu pristáva na letisku v Lisabone, 1990
Tu-154 – Prvá verzia s motormi Kuznecov NK-8-2 a s kapacitou 164 cestujúcich. Vyrobených bolo len asi 42 lietadiel.
Tu-154A – Prvá modernizovaná verzia pôvodného Tu-154. Tu-154A mal motory Kuznecov NK-8-2U s vyšším ťahom, pridanú strednú sekciu palivových nádrží a viacej núdzových východov. Kapacita sa pohybovala v rozmedzí 144 – 152 cestujúcich.
Tu-154B – Verzia s konštrukčnými zmenami, s motormi NK-8-2U a s vyššou nosnosťou. Bolo vyrobených 111 lietadiel.
Tu-154B-1 – Verzia s menšími úpravami palivového systému, avioniky, klimatizácie a podvozku. Tu-154B-1 mal kapacitu 160 cestujúcich. Aeroflot chcel touto verziou zvýšiť výnosy z vnútroštátnych liniek. V rokoch 1977 – 1978 bolo vyrobených 64 lietadiel.
Tu-154B-2 – Menšia modernizácia verzie Tu-154B-1. Kapacita verzie B-2 sa pohybovala od 160 do 180 cestujúcich, pri čom maximálna kapacita 180 cestujúcich sa dala dosiahnuť odstránením kuchynky. Tento proces trval asi dve a pol hodiny. Niektoré staršie Tu-154B boli prerobené na túto verziu. Bolo vyrobených 311 lietadiel, vrátane VIP verzií, z ktorých sú niektoré ešte v prevádzke.
Tu-154M – Verzia s motormi Solovjov D-30KU-154, rekonštruovanými chvostovými plochami, zväčšenými spojlermi a zmenenou kabínou pre cestujúcich. Lietadlo Tu-154M má tak oveľa nižšiu spotrebu paliva, dlhší dolet a znížené prevádzkové náklady. Tu-154M po prvýkrát vzlietol v roku 1982 a do hromadnej výroby vstúpil v roku 1984. Aeroflot nasadil Tu-154M do prevádzky v decembri 1984, potom nasledovali ďalšie spoločnosti. Hromadná výroba skončila v roku 2006, avšak obmedzená výroba pokračovala do januára2009. Bolo vyrobených okolo 320 lietadiel.
Tu-154M-2 – Dvojmotorová verzia s motormi PS-90A, vo fáze projektu.
Tu-154M-100 – Verzia s vynovenou západnou avionikou a inými modernými systémami. Vývoj tejto verzie začal v roku 1994. Lietadlo malo kapacitu 157 cestujúcich. Kabína mala automatický kyslíkový systém a väčšie úložné priestory nad hlavami cestujúcich. Boli vyrobené iba 3 lietadlá tejto verzie, ktoré boli v roku 1998 dodané Slovenským aerolíniám ako deblokácia ruského dlhu. Všetky tri stroje sa následne stali majetkom spoločnosti. Koncom septembra2003 boli tieto tri lietadlá predané späť do Ruska.
Tu-155/156 – Experimentálne lietadlo s motormi na metanolové palivo.
Tu-154S – Nákladná verzia lietadla Tu-154B.
Tu-154M-ON – Nemeckom upravený Tu-154 na pozorovacie lietadlo.
Tupolev Tu-154B-1 sovietskeho Aeroflotu po incidente na štokholmskom letisku Arlanda v novembri 1978Tupolev Tu-154M spoločnosti ALROSA, ktorý núdzovo pristál 7. septembra 2010
Bolo zaznamenaných 68 leteckých nehôd, ktorých sa zúčastnili lietadlá Tu-154.[4]
Päť lietadiel bolo stratených v dôsledku teroristických útokov a jedno bolo nešťastne zostrelené protilietadlovou raketou nad Ukrajinou. Viacero strojov havarovalo pre zlé podmienky na zasnežených pristávacích dráhach, vrátane jedného, ktoré sa zrazilo s odhŕňacími autami v roku 1984 v Omsku. Niekoľko nehôd spôsobilo i preťaženie nákladom, kolízie vo vzduchu v dôsledku chýb leteckej kontroly, alebo nedorozumením pri leteckej komunikácii. Niekoľko strojov havarovalo v dôsledku mechanických problémov, nedostatku paliva pri nečakane predĺženom lete alebo požiari v nákladovom priestore. Stroje Tu-154 sa vyznačujú priemernou bezpečnosťou prevádzky, berúc do úvahy ich dĺžku služby a spôsob použitia v najnáročnejších podmienkach. Nehodovosť je nižšia než u amerického Boeingu 707, ale vyššia než u stroja Boeing 737.[5]
Dňa 10. apríla2010 havaroval stroj poľského letectva vezúci politickú delegáciu pri ruskom meste Smolensk. Zahynul poľský prezident Lech Kaczyński so svojou manželkou. Zahynula aj väčšina velenia armády a niekoľko ministrov, celkovo 96 ľudí vrátane posádky. Leteli si uctiť 70. výročie masakru v Katyni.
Dňa 7. septembra2010 došlo v oblasti ruskej republiky Komi pri obci Syktyvkar k núdzovému pristátiu stroja Tu-154M spoločnosti ALROSA. V lietadle letiacom z Jakutsku do Moskvy došlo k poruche, v dôsledku ktorej vypovedala činnosť všetka elektronika. Pilotom sa však aj bez navigačných a hydraulických systémov posilňujúcich riadenie, aj bez vysunutých pristávacích klapiek podarilo so strojom klesnúť a po troch pokusoch núdzovo pristáť na neupravenom opustenom letisku. Väčšina zo 72 cestujúcich na palube neutrpela žiadne vážne zranenia okrem menších odrenín.[6]
25. decembra2016 Ruské dopravné lietadlo typu Tu-154 s 92 ľuďmi na palube vrátane členov armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovci sa v nedeľu niekoľko minút po štarte z prímorského letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany. Stroj, ktorý patril priamo rezortu obrany, viezol Alexandrovovcov na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii, spresnilo ministerstvo. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil premiérovi Dmitrijovi Medvedevovi, aby vytvoril a riadil štátnu komisiu pre vyšetrovanie katastrofy. Štátny smútok bol vyhlásený na pondelok 26. decembra.[7]
↑Obzornaja informacija o samolete Tu-154M [online]. aviacor.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. Archivované 2012-11-15 z originálu. (po rusky)
.jpg)
_Alrosa_DME_UUDD_(41859335455).jpg)
.jpg)
.jpg)
.JPG)
