V roku 1979 došlo k formálnemu zániku Leteckého oddielu Ministerstva vnútra, ktorý bol nahradený novo vzniknutou Leteckou správou Federálneho ministerstva vnútra. Útvar existoval pod týmto názvom do roku 1988, kedy bol formálne zmenený na názov Letecká správa Zboru národnej bezpečnosti.[2] Úlohy útvaru sa postupne začali meniť, dôraz bol kladený predovšetkým na záchrannú činnosť.[1] Vrtuľníky Letecké spravy neplnili už len policajné úlohy, ale spolupracovali s Horskou službou, vypomáhali pri povodniach a monitorovali dopravu. Rastúca potreba záchranných letov viedla až k zavedeniu leteckej záchrannej služby na území Československa v roku 1987. Hlavné veliteľstvo Leteckej správy Federálneho ministerstva vnútra sa nachádzalo na pražskomletisku Stará Ruzyně (dnes Terminál Juh) a odlúčené skupiny vznikli v Bratislave a Poprade.[1] Letecká technika zahŕňala stroje pôvodného Leteckého oddielu Ministerstva vnútra, a to sovietske vrtuľníky Mil Mi-2 a Mil Mi-8 a lietadláJakovlev Jak-40, Iľjušin Il-62 a Tupolev Tu-134.[3]
O vybudovanie systému organizovanej leteckej záchrannej služby na území Československej socialistickej republiky sa začalo uvažovať až v roku 1977.[4] Federálne ministerstvo vnútra, Ministerstvo zdravotníctva a Ústav národného zdravia začali zhromažďovať informácie o prevádzke leteckej záchrannej služby v ostatných európskych krajinách. Pozornosť bola sústredená predovšetkým na počet a zameranie letov, ale zbierali sa informácie aj o stanovištiach a vrtuľníkoch leteckej záchrannej služby.[4]
Letecká záchranná služba začala na území Československa činnosť oficiálne 1. apríla 1987 o 7:15.[4][5][6] Jednalo sa o skúšobnú prevádzka pre oblasť Prahy a Stredočeského kraja. Pražský Ústav národného zdravia vyčlenil pre leteckú záchrannú službu zdravotnícky personál, Letecká správa Federálneho ministerstva vnútra poskytla vrtuľníky a Československá štátna poisťovňa zabezpečila finančné krytie projektu.[2][4][6] Prvá etapa skúšobnej prevádzky prebiehala do 30. mája 1987 a zisťovala ju letecká správa Federálneho ministerstva vnútra.[2]
Referencie
↑ abcFOJTÍK, Jakub. Policejní vrtulníky. Praha : Naše vojsko, 2007. ISBN 978-80-206-0870-3. S. 48-49.
↑ abcProvoz vrtulníků u policie do převratu. [online]. vrtulnik.cz, rev. 2011-07-08, [cit. 2012-04-03]. Dostupné online.
↑FOJTÍK, Jakub. Policejní vrtulníky. Praha : Naše vojsko, 2007. ISBN 978-80-206-0870-3. S. 52.