| Smrečiny
|
| vrch
|
Smrečiny v popredí
|
| Štáty
|
 Slovensko,  Poľsko
|
| Regióny
|
Prešovský, Žilinský, Malopoľské vojvodstvo
|
| Okresy
|
Poprad, Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański
|
| Obce
|
Vysoké Tatry, Pribylina, Kościelisko
|
|
|
| Časť
|
Liptovské Tatry
|
| Pohorie
|
Tatry
|
| Podcelok
|
Západné Tatry
|
| Povodia
|
Dunajec, Váh
|
|
|
| Nadmorská výška
|
2 068,2 m n. m.
|
| Relatívna výška
|
164 m
|
| Súradnice
|
49°12′14″S 19°52′52″V / 49,2039°S 19,8811°V / 49.2039; 19.8811
|
|
|
| Orogenéza/vrásnenie
|
alpínske vrásnenie
|
|
|
| Najľahší výstup
|
neprístupný
|
|
|
|
Poloha v rámci Slovenska
|
|
Poloha v rámci Tatier
|
|
|
| Wikimedia Commons: Smreczyński Wierch
|
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
|
| Freemap Slovakia: mapa
|
| OpenStreetMap: mapa
|
|
|
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
|
|
|
Smrečiny[1] (2 068,2 m n. m.[2]; poľ. Smreczyński Wierch) sú vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad Tichou dolinou nad Podbanským, približne 21 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3] Má dva vrcholy a je turisticky neprístupný.
Poloha
Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry, v ich časti Liptovské Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského a Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Východná časť masívu patrí do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad, južná do katastra Pribyliny v okrese Liptovský Mikuláš[1] a severozápadná zasahuje na územie obce Kościelisko v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované Podbanské, severne sa v Poľsku nachádza Kościelisko a severovýchodne mesto Zakopané.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti, no juhovýchodná časť hrebeňa je tiež súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Opis
Vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Smrečinským sedlom oddelenou Poľskou Tomanovou (1 977 m n. m.) na severovýchode a Hlinským sedlom oddelenou Veľkou Kamenistou (2 127 m n. m.) na juhovýchode. Severozápadným smerom vybieha rázsocha Skrajny Smerczyński Grzbiet, na juhovýchod je vysunutý krátky výbežok, ktorý je zovretý medzi Hlinský žľab a Široký žľab. Z východných a južných svahov vodu odvádza potok Hlina do Tichého potoka v povodí Váhu, zo západných a severných odteká Kirowou wodou do Čierneho Dunajca.[3]
Východne sa nachádza Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.) a Krížna (2 039 m n. m.), južne Hlina (1 495 m n. m.), Žerucha (1 381 m n. m.), Holý vrch (1 863 m n. m.) a Kotlová (1 985 m n. m.), západne Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.) a Ornak (1 854 m n. m.) a severne Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Stoly (1 417 m n. m.), Wysoka Turnia (1 643 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Stoly (1 956 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
Turisticky neprístupný hôľnato-skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.) a Oravské Beskydy.[7]
Prístup
Táto časť Liptovských Tatier nie je voľne turisticky prístupná. Vrchol sa nachádza mimo značených turistických trás a pre turistov nie je prístupný. Najbližšie vedie hrebeňový chodník do Pyšného sedla a 
žlto značená trasa Tichou dolinou.[3]
Referencie
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-24]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
