Slovenské lodenice Komárno, a. s. sú jediné lodeniceSlovenska, špecializujúce sa na vývoj a stavbu riečnych a námorných viacúčelových nákladných lodí do nosnosti 8 000 dwt.
Lodenice majú viac ako 110 ročnú tradíciu. Rast významu vodnej dopravy, ako aj blízkosť Viedne, Budapešti a Bratislavy (vtedy Prešporku) viedol koncom 19. storočia Uhorskú akciovú spoločnosť riečnej a námornej plavby (Magyar Folyam- és Tengerhajózási Részvénytársaság – MFTR) k vybudovaniu dunajského zimného prístavu a lodenice. Firma Hugo Wellisch postavila modernú lodenicu, v ktorej sa v novembri 1898 začala oprava plavidiel.
História
Logo Slovenské Lodenice Komárno 1961 - 1990
Výstavba Lodeníc na Alžbetinom ostrove 1895 – 1918
Koncom 19. storočia rozšírenie a rozmach riečnej lodnej dopravy podnietilo Uhorskú riečnu a námornú lodnú spoločnosť – MFTR k zriadeniu zimného prístavu a lodenice medzi Budapešťou a Viedňou. V roku 1898 začalo 140 robotníkov pracovať na stavbe a výrobe lodí v moderných lodeniciach, ktorú postavil Hugo Wellisch. Stavba lodného výťahu bola dokončená v roku 1902, kedy sa začala výroba oceľových lodí. Spomedzi tu opravených lodí sú najznámejšie Győr, Pontius, Medve, Margit, Imre, Kékes, Matra. Kolesový parník Petőfi bol vyrobený v Komárne. Pred prvou svetovou vojnou sa počet zamestnancov zvýšil na 260.
Krátko po založení MFTR v roku 1895 kúpila dve lodenice na opravu lodí za účelom opravy a údržby flotily. Jednou bola základná lodná dielňa MÁV, druhou bol závod na stavbu a opravu lodí Maďarskej paroplavebnej spoločnosti v Győri. Základná dielňa sa čoskoro presťahovala do Orsovej a závod Győr sa v roku 1898 presťahoval do Komárna do areálu zimného prístavu. Mesto Komárno dalo MFTR na šesťdesiat rokov bezplatne k dispozícii časť z Alžbetinho ostrova. Už v roku 1898 bolo postavených niekoľko budov. Sú to: strojáreň, čalúnnická a stolárska dielňa, stolárska dielňa, kováčska dielňa, zlievareň a kotolňa. Okrem technického vybavenia preneseného z dielne v Győri tu MFTR vykonal najdôležitejšie a najnáročnejšie opravy s novými nástrojmi a strojmi. Postavili aj osobnú loď s lopatkovým kolesom Petőfi, ako aj 14 150-tonovú, 10 475-tonovú, 17 714-tonovú loď a 3 kotviace lode, 6 bagrov, 12 kotviacich bodov, 22 kotviacich mostíkov. V roku 1914 navýšila MFTR svoj kapitál z 10 miliónov korún o 25 miliónov. Významnú časť akcií kúpil štát. To značne uľahčilo rozvoj nielen lodnej dopravy, ale aj komárňanských lodeníc. Okrem iného je tu aj možnosť stavby 3-tonového rotačného žeriavu. V továrni bola v roku 1915 postavená dielenská loď, ktorá vykonávala opravy a údržbu vojenských služobných lodí na Al-Dunu.[1]
Vo vlastníctve Škodových závodov 1919 – 1938
V roku 1919 značná časť kvalifikovaných robotníkov komárňanskej dielne pokračovala v práci v lodenici Újpest založenej v roku 1918. Továreň sa stala majetkom československého štátu a prenajali si ju Škodove závody. V továrni pokračovala stavba lodí. Po zavedení Viedenskej arbitráže bola 2. novembra 1938 továreň opäť vo vlastníctve MFTR. S rozsiahlou výstavbou sa začalo na jar 1940. Staré budovy boli zbúrané. Na špici ostrova bola postavená dielňa s rozmermi 12x20 metrov pre stolárske a stolárske dielne a na strane ostrova smerom k Dunaju bola vybudovaná nová spúšťacia dráha na vyťahovanie a spúšťanie opravovaných člnov. Tieto stavby boli dokončené v roku 1940 a v roku 1941 mohla továreň fungovať naplno. Okrem prestavby motorového člna Lehél a niekoľkých ďalších lodí boli v továrni do roku 1944 postavené dva nové dolnodunajské remorkéry, Komárom a Eger.
Výstavba Lodeníc na novom mieste 1945 – 1959
Po druhej svetovej vojne bolo lodenice znárodnené. Začala výstavba lodeníc na novom mieste pri ramene Dunaja za prístavom. Boli postavené nové výrobné haly s kapacitou pre veľké riečno-morské lode.
Roky prosperity 1960 – 1989
Výstavbu trupu v montážnej hale Slovenské Lodenice Gábora Steinera v roku 1983.
Hlavným odberateľom sa stal Sovietsky zväz. Vyrábali sa riečno-morské nákladné lode, osobné lode. Loď OL-400 sa stala najväčšou riečnou osobnou loďou s kapacitou 400 cestujúcich.[2] Pre Československú plavbu dunajskú sa vyrábali korčekové bagre. V rokoch socializmu zamestnávali lodenice takmer 5000 zamestnancov a patrili do skupiny ZŤS pod názvom Slovenské Lodenice Gábora Steinera.
Vstup na západoeurópske trhy 1990 – 1998
Po prechode na trhové hospodárstvo boli Lodenice transformované na akciovú spoločnosť, zahrnutú do 2. vlny kupónovej privatizácie. Napriek poklesu odberu z rozpadnutého Sovietskeho zväzu si podnik našiel nové odbytiská v Nemecku a Holandsku pre nemeckú firmu WESSELS Reederei sa vyrábali najmä riečno-morské nákladné lode typu Rýn, Rostock.
Úpadok 1998 – 2010
Kvôli aktivitám vlastníkov sa Lodenice dostali v roku 1998 do finančnej neschopnosti. Ako východisko boli založené SLKB, ktoré v roku 2000 prevzali aktivitu výroby lodí. V roku 2012 po ďalších finančných problémoch lodenice prevzala pobočka SaM.[3] Objem výroby sa však už nepribližoval k množstvu pred rokom 1998.
Zoznam vyrobených typov plavidiel
OS Rossija (1952 – 1958)
1952 Rastuptin
1952 Ukraina (1952)
1953 Belorussiya
1953 Azerbaydzhan
1953 Armeniya
1953 Gruziya
1953 Moldaviya
1953 Kolomenskiy Shtandart
1954 Kazakhstan
1954 Kremas
1954 Turkmenistan
1954 Petr Alabin
1955 Kareliya
1955 Knyaz Vorontsov
1955 Mayak
1955 Litva
1955 Bulgarija - 10. júla 2011 sa pri plavbe v Kujbyševskej priehrade v Rusku potopila. Na palube bolo 208 pasažierov, z ktorých 79 vyzdvihla z vody loď Arabella.
1981 Aleksander Suvorov – loď flotily mala závažnú nehodu v roku 1983, keď v noci vchádzala pri nesprávnom pilóne popod železničný most pri Ulianovsku, kde vrch lode zachytil železnú konštrukciu mosta. Celková bilancia bola 176 mŕtvych nachádzajúcich sa v tej dobe na vrchnom poschodí. Z vrchu poškodená loď bola opravená a znova spustená do prevádzky.[7][8]
1981 Semion Budiony
1983 Georgij Žukov
NL-Amur (Typ Volgo-Balt)
NL-Rín (Rhein-M) (1991 – 2010)
1991 Wittenbergen
1992 Clavigo
1994 Nordstern
1992 Priwall
1991 Rheinfels
1994 Apollo
1997 Pur-Navolok
2009 Melas – typ Rhein-M
2009 Rodau – typ Rhein-M
2009 Peleus – typ Rhein-M
2009 Anmare – typ Rhein-M
2009 Theseus – typ Rhein-M
2009 Telamon – typ Rhein-M
2009 Anmiro – typ Rhein-M
2009 Pollux – typ Rhein-M
2009 Nestor – typ Rhein-M
2010 Niklas – typ Rhein-M
2010 Helen Anna – typ Rhein-M
2010 Echion – typ Rhein-M
2010 Butes – typ Rhein-M
NL Schelde (1996 – 2001)
1996 Bosporus
1998 Baccara
1998 Jacaranda
1998 Sardinia
1999 Memel
2001 Korsika
NL Amies (2012)
2012 Marten
2012 Santa Helena I
2012 RMS Bremen
2012 RMS Rotterdam
2012 Wilson Alicante
NL Weser (1994 – 1995)
1994 Casablanca
1994 Pommern
1995 Parsival
1995 Präsident
NL Main (2005 – 2006)
2005 Moormerland
2005 Stapelmoor
2006 Rorichmoor
2006 Stadt Hemmoor
NL-Jümme L (2009 – 2010)
2010 Wilson Algeciras
2010 Wilson Astakos
2010 Wilson Avonmouth
2009 Imel Abdena
2009 Wilson Amsterdam
2010 Wilson Almeria
2009 Wilson Aberdeen
2009 Wilson Ayr
Referencie
↑KOVÁCS, Miklós. A Mftr, Meszhart és Mahart hajóműhelyeinek története 1895-1965. 1967. vyd. Budapest : Gépipari Tudományos Egyesület. Dostupné online. S. 158. Archivované z originálu.
↑Při havárii „sovětského Titaniku“ zemřelo 177 lidí, dnes znovu brázdí Volhu [online]. iDNES.cz, 2023-06-05, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online. (po česky)
↑Havária parníka Alexander Suvorov [online]. encyklopedia.sme.sk, [cit. 2023-07-15]. Dostupné online.
História Slovenských lodeníc Komárno a.s. [online]. Komárno: Slovenské lodenice Komárno, rev. 2011-10-28, [cit. 2018-04-10]. Dostupné online. Archivované 2011-10-28 z originálu.
Produkty. Nákladné lode vyrábané SLKB [online]. Komárno: Slovenské lodenice Komárno, rev. 2011-10-27, [cit. 2018-04-10]. Dostupné online. Archivované 2011-10-27 z originálu.
History of SLKB shipyard [online]. Komárno: Slovenské lodenice Komárno, rev. 2011-10-12, [cit. 2018-04-10]. Dostupné online. Archivované 2011-10-12 z originálu. (po anglicky)
