Vodná nádrž Ružín
Vodná nádrž
Margecany – sútok Hornádu a Hnilca
Štát	Slovensko
Okres	Košice-okolie, Gelnica
Súradnice	48°50′57″S 21°03′49″V / 48,849279°S 21,063531°V / 48.849279; 21.063531
Hlavná zdrojnica	Hornád, Hnilec
Sekundárna zdrojnica	Belá, Opátka
Dĺžka	15 km
Šírka	0,05 – 0,15 km
Hĺbka	54 m
Objem	59,0 miliónov m³
Rozloha	3,9 km² (390 ha)
Poloha v rámci Slovenska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ružín je priehradná nádrž, resp. sústava vodných diel Ružín I. a Ružín II. na rieke Hornád juhovýchodne od obce Margecany, ktorá tvorí zdroj úžitkovej vody pre priemysel a tepelnú energetiku.

Vodná nádrž má zásobný objem 45,3 miliónov kubických metrov a zatopená plocha je 3,9 štvorcových kilometrov. Dĺžka priehrady je 14 kilometrov. Cez priehradu vedie železničný Ružínsky viadukt.

Sústava vodných diel Ružín I a II bola vybudovaná v r. 1963 - 1970 a pomenovaná je podľa rovnomennej zaniknutej obce Ružín. Jej energetická časť bola uvedená do plnej prevádzky až v roku 1973. Generálnym projektantom bol Hydroconsult Bratislava, generálnym dodávateľom stavebnej časti Váhostav Žilina a technologickej časti ČKD Blansko. Prevádzkovateľom diela je Slovenský vodárenský podnik š.p.^{[1] [2]}

Vodné dielo je situované v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria v údolí rieky Hornád. Maximálna hĺbka vody v nádrži Ružín I je 54 m (pri priehrade), šírka sa pohybuje od 50 do 150 m, dĺžka vodnej plochy od hrádze je 15 km. Brehy sú z veľkej časti skalnaté a strmé, pokryté listnatými lesmi.^[3]

Vodná nádrž Ružín je sústavou vodných diel Ružín I. a Ružín II., vybudovaných na rieke Hornád, nad mestom Košice. Hlavným účelom sústavy vodných diel je zabezpečiť vodu pre priemysel v oblasti Košíc, vylepšovanie prietokov, s cieľom zlepšiť čistotu vody v toku, výroba elektrickej energie a čiastočná protipovodňová ochrana územia pod priehradou. Nádrž je využívaná aj na rekreačné účely.

Sústavu tvoria dva stupne: stupeň Ružín I v riečnom kilometri 78,35, ktorý vytvára akumulačnú nádrž a stupeň Ružín II v riečnom kilometri 68,24 vytvárajúci vyrovnávaciu nádrž, ktorá umožňuje aj spätné prečerpanie spracovaných prietokov.^[2]

Vodné dielo Ružín I tvorí akumulačná nádrž, kamenitá priehrada vysoká 64,0 m a podpriehradová vodná elektráreň. Nádrž s maximálnou hladinou 327,0 m n.m. má vzdutie dlhé cca 14,0 km. Plocha zatopenej oblasti je 390 ha (3). Priehrada akumulačnej nádrže je vysoká 64,0 m (najvyššia na Slovensku), s korunou dĺžky 330 m, s maximálnou hĺbkou 54,0 m v priehradnom profile.

Celková kapacita šachtového priepadu je 700 m3.s-1 , je väčšia ako 100-ročný prietok. Vodná elektráreň je situovaná ako podpriehradová. V nej sú inštalované dve reverzibilné Francisove turbíny, ktoré pracujú s prietokom 2 x 67,5 m3.s-1, v rozmedzí spádov 30 až 52,7 m. Inštalovaný výkon vodnej elektrárne je 60 MW a ročná výroba energie 136,0 GWh.^[2]

Vodné dielo Ružín II má betónovú gravitačnú priehradu výšky 27 m, s dĺžkou koruny 140 m, ktorá (pri maximálnej hladine 279,0 m n.m.) vytvára vyrovnávaciu nádrž s celkovým objemom 3,7 mil. m3 a pracovným objemom 2,5 mil.m3. Zatopená plocha dosahuje 65 ha (3). Tri dnové výpuste umožňujú prepúšťanie normálnych prietokov aj pri minimálnej hladine v nádrži. Spolu s troma nehradenými priepadmi majú celkovú kapacitu 752 m3.s-1.

Priebežne pracujúca vodná elektráreň má jednu priamo-prietočnú horizontálnu turbínu s obtekaným generátorom, s kapacitou 16 m3.s-1, pracujúcou v spádovom rozmedzí 7,5 až 13,6 m. Inštalovaný výkon tejto VE je 1,9 MW a jej priemerná ročná výroba je 8,6 GWh.^[2]

Opatrenia a podmienky, za ktorých je možná prevádzka plavidiel na vodnej nádrži Ružín I, ustanovuje predpis.^[3]

Pre malé plavidla sú vyhradené prístaviska za železničným mostom Margecany (v areáli klubu vodného lyžovania Spišská Nová Ves), areál Počkaj-beach (požičovňa malých plavidiel), pri osade Kozinec (areál Slávia TU Košice) a v areáli Sivec pri Hámorskom moste (požičovňa malých plavidiel).

Pre umiestnenie hausboatov je vyhradená lokalita Košické Hámre v dĺžke 200 m (pre 10 plavidiel) a v lokalite Kozinec (pre 5 plavidiel).

Prevádzka plavidiel so spaľovacím motorom na vodnej nádrži je zakázaná. Výnimku tvoria iba miesta pre vodné lyžovanie a to v lokalite železničný most Margecany (v dĺžke 1 km) a v lokalite Kozinec (v dĺžke 1 km).

Plavba vodných skútrov a malých plavidiel v kĺzavom režime je od 18:00 hod. do 10:00 hod. zakázaná.

V priestore prístavísk je zakázaný rybolov.

Jachting a windsurfing sa na vodnej nádrži môže vykonávať po celej vodnej ploche mimo priestorov určených pre vodné lyžovanie a kúpanie. Do priestorov pre kúpanie nemajú prístup žiadne plavidlá okrem plavidiel záchrannej a zdravotnej služby.

Plavba je na VD Ružín I zakázaná v ochrannom pásme telesa hrádze VD Ružín I (300 m od koruny hrádze) a pri maximálnej a minimálnej úrovni hladiny vody (328,0 m n.m. resp. 298,0 m n.m.).

Zákazové ustanovenia sa nevzťahujú na plavidlá použité k záchrannej službe, protipovodňovej činnosti, služobné plavidlá Štátnej plavebnej správy, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Colnej správy, Inšpekcie životného prostredia a správcu vodnej cesty.

Vodná nádrž Ružín sa nachádza v blízkosti významných miest Košice, Prešov a Gelnica. Nádrž vznikla prehradením rieky Hornád v hlbokom kľukatom údolí Bujanovských vrchov.

Cestný prístup k nádrži je možný na severozápade cez obce Margecany a Jaklovce, na mieste sútoku riek Hornád a Hnilec. Na juhu cez obec Košická Belá a Veľký Folkmar a na východe cez obec Malá Lodina. Železničný prístup je možný v obciach Margecany, Margecany – zastávka (Rolová Huta) a Malá Lodina.

Brehy nádrže lemujú husté lesy a mnohé bralnaté útesy. Z vodnej hladiny sú viditeľné vrcholy Šľuchta (781 m n.m.), Bujanov (757 m n.m.), Bujnisko (539 m n.m.), Bradlo (618 m n.m.) a Holica (641 m n.m.). Geomorfologicky najviac nápadné je však vápencové bralo Sivec (781 m n.m.), ktoré sa vypína z hlbokého údolia s prevýšením okolo 430 m nad vodnou hladinou nádrže.

Vybudovaním vodnej nádrže boli zatopené alebo čiastočne zatopené obce Ružín, Košické Hámre, Malý Folkmar, Rolová Huta, Margecany a Jaklovce.

Čierna hora bezprostredne nadväzuje na Slovenské rudohorie v jeho severovýchodnej časti. Morfologicky nie je od neho výrazne oddelená. Tektonická stavba Čiernej hory je veľmi zložitá. Alpínske horotvorné pochody silne zvrásnili nielen druhohorné komplexy, ale spôsobili zbridličenie a prevrásnenie kryštalinika. Charakteristické sú zlomy smeru sever - juh.

Veľkú časť kryštalinika tvorí komplex pararúl. V nich sa nachádzajú rôzne mocné polohy sľudnatých kvarcitov. Celý komplex je silne diaftorizovaný, čím z rúl spätne vznikli svory a fylonity.

Vo východnej časti pohoria z kryštalických hornín prevládajú granitoidy. Vytvárajú viacero väčších alebo menších masívov medzi Margecanmi a Košicami. Najväčší z nich buduje južnú časť kopca Bujanová. Na horninách kryštalinika ležia fylity, zlepence, pieskovce, brekcie, pestré bridlice karbónu a permu.

Severnú a južnú časť Čiernej hory budujú druhohorné horniny - Kremenec (hornina) kremence, bridlice, vápence, dolomity. V malých zvyškoch sa zachovali aj bazálne zlepence a brekcie stredných treťohôr pri Veľkej Lodine a Margecanoch.^[4]

V nižších polohách prevládajú hlavne lesné spoločenstvá buka lesného s dubom zimným. V stredných polohách sa k ním pričleňuje jedľa biela, smrek obyčajný, javor mliečny, brest hrabolistý, hrab obyčajný a lipa, z ihličnanov smrekovec opadavý a borovica lesná. Vo vyšších polohách sa pričleňuje aj javor horský, jaseň a brest horský. V dubovom pásme lesa sa v niektorých lokalitách vyskytuje aj javor poľný.

Veľmi zaujímavou a výnimočnou lokalitou s výskytom duba zimného je NPR Bujanovská dubina v nadmorskej výške 540-760 m n.m.. Priemerný vek stromov je 180 rokov, stredná výška nad 33 m. Táto lokalita patrí k najproduktívnejším dubovým lesom na Slovensku.

Na území, kde na povrch vystupuje vápencové podlažie, rastie javor horský a j na svahoch s kamenitým až sutinovým povrchom. Tu tvorí veľmi pestré spoločenstvá aj s borovicou, smrekovcom, mukyňou, brekyňou, s bohatou krovitou vrstvou trniek, drieňa, svíbu, hlohu, sklaníkov, kaliny a liesky.

Rovnorodé porasty jaseňa štíhleho možno nájsť na hrebeňových polohách Vysokého vrchu cez Pokrivý až po Sivec.

Tis je treťohorný relikt. Jediná lokalita jeho výskytu je v Siveckom krase – v lokalite Čapková, kde sa nachádza niekoľko jedincov tohto druhu.

V podraste bučín sa často vyskytujelykovec jedovatý, baza čierna, baza červená, egreš a zemolez obyčajný.

K najvzácnejším rastlinným druhom patria: poniklec slovenský, poniklec veľkokvetý, kosatec bezlistý uhorský, či kriticky ohrozená orchidea vstavač ploštičný pravý.^[5]

Rozmanitosťou geologického podložia a znej vyplývajúca geomorfologická a výškopisná členitosť spôsobuje početnosť a rôznorodosť zastúpenia živočíchov.

V rozsiahlych lesných porastoch sa vyskytujú vzácne živočíšne druhy chrobákov - fuzáč veľký, fuzáč alpínsky, z obojživelníkov kunka žltobruchá. V jaskyniach a skalných puklinách majú svoje úkryty viaceré druhy netopierov - podkovár veľký a malý, netopier čierny, netopier veľkouchý, netopier obyčajný, netopier brvitý, netopier ostrouchý.

Lúčne a skalné biotopy na južných svahových expozíciach predstavujú významné stanovišťa pre vzácne druhy motýľov - modráčik krvavcový, ohniváčik veľký a priadkovec trnkový.

Neodmysliteľnou súčasťou územia je aj vtáctvo. K najvzácnejším druhom patria - kuvik vrabčí, kuvik kapcový, orol kráľovský, orol krikľavý, výr skalný, ďateľ hnedkavý, muchárik červenohrdlý, sova dlhochvostá, ďateľ bielochrbtý.

Charakter územia (Bujanov) podmieňuje výskyt teplomilných plazov. Okrem jašterice múrovej a jašterice krátkohlavej sa tu vyskytuje slepúch lámavý, úžovka hladká a vretenica obyčajná.

Územie ja domovom aj niektorých šeliem, napríklad vlk dravý, pri brehoch tečúcich vôd žije vydra riečna. K mačkovitým šelmám patrí mačka divá a rys ostrovid.^[5]

V bližšom okolí vodnej nádrže Ružín sú situované aj viaceré zaujímavé a hodnotné prírodné skvosty.

NPR Sivec

Národnou prírodnou rezerváciou bolo územie vyhlásené už v roku 1954 a to z dôvodu ochrany teplomilných druhov rastlín, nachádzajúcich sa na vrcholovom brale. Pod vrcholom, v zmiešaných porastoch spolu s lipou a pôvodnou borovicou, sa vyskytuje tis obyčajný a vzácne waldsteinia trojlistá– najsevernejší výskyt na Slovensku. Jadrom rezervácie je floristicky veľmi bohatá a pestrá hrebeňová časť samotného vrcholu s rozlohou okolo 20 ha.

NPR Vozárska

NPR Vozárska bola vyhlásená v roku 1966 v záujme ochrany jedinečných lesných spoločenstiev na západnom úbočí Spáleného vrchu (797 m n.m.). Nachádza sa prakticky v susedstve NPR Sivec na protiľahlom svahu údolia Malého Ružínka. Chránené územie slúži ako výskumný objekt pre potreby lesného hospodárstva a je zaujímavé najmä svojou drevinovou rozmanitosťou.

NPR Bokšov

NPR Bokšov sa nachádza medzi Veľkou a Malou Lodinou a výškové rozpätie rezervácie je od 350 do 800 m n.n. Z ochranárskeho hľadiska je územie zaujímavé rozmanitosťou skalných biocenóz a hlavne tým, že práve v týchto dubových skupinách bol zaznamenaný najsevernejší výskyt škumpy vlasatej. Zaujímavé skalné útvary v blízkosti chráneného územia, napríklad Jánošíkova bašta alebo Rozlomity využívajú horolezci.

NPR Bujanovská dubina

NPR Bujanovská dubina bola vyhlásená v roku 1966, za účelom lesníckeho výskumu. Nachádza sa nad vodnou nádržou a jej výškové rozpätie je od 355 do 756 m n.m.. Jej územie tvorí výnimočne starý dubový les, s vekom dubov okolo 180 až 200 rokov.

NPR Humenec

Chránené územie predstavuje široký oblý svah, orientovaný na juhovýchod až juh, v nadmorskej výške 460 až 613m. Územie má vysokú botanickú a zoologickú hodnotu. Je tu zaznamenaný výskyt viacerých teplomilných druhov rastlín na severnej hranici rozšírenia a výskyt vzácnych druhov živočíchov.

Severnú hranicu rozšírenia tu má napríklad jasenec biely, dub plstnatý, dub cerový, jaseň mannový.

Ochrana spoločenstiev dubín s dubom plstnatým, dubom cerovým, jaseňom mannovým, jasencom bielym s výskytom zákonom chránených a viacerých teplomilných druhov rastlín na severnej hranici ich rozšírenia. Územie spadá do katastra obce Veľká Lodina. ^[5]

V blízkosti vodnej nádrže Ružín je vybudovaných viacero rekreačných zariadení.

V Hámorskej zátoke (v okrese Košice okolie) sú to Zlatník, Táleng, Malý Folkmar (súčasť Košickej Belej), Galová lúka a Košické Hámre - ich súčasťou je aj Lodenica Ružín.

V hornej časti nádrže, v mieste kde sa do nej vlievajú dva základné vodné toky – Hornád a Hnilec (okrese Gelnica) sú to Husia pláž (Jaklovce), Počkaj beach (Margecany) v tomto zariadení sa nachádza aj požičovňa malých vodných plavidiel, Kozinec (Rolová Huta) a stredisko Marica.

Na kúpanie vo vodnej nádrži Ružín sa využíva iba jej časť v Hámorskej zátoke, medzi lodenicou Ružín a zaústením potokov Opátka a Belá. Táto lokalita bola určená za vhodnú na kúpanie vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Košiciach. Monitoring kvality vody sa vykonáva počas kúpacej sezóny v dvojtýždňových intervaloch.^[6]

Pláž v Lodenici je trávnatá, s kapacitou do 150 osôb. Súčasťou jej vybavenia je bufet s občerstvením, požičovňa vodných plavidiel a vodných bicyklov.

Priemerná teplota vody počas sezóny (15.6. až 15.9.) je 20,5 °C.^[6]

Vodná nádrž Ružín I patrí medzi najkrajšie revíry Slovenského rybárskeho zväzu.

Prístupové cesty k nádržiam sú z obcí Margecany a Jaklovce (sútok riek Hornád a Hnilec), z obce Malá Lodina k priehradnému telesu a z obce Košická Belá a Opátka, k zátoke do ktorej ústia potoky Belá, Opátka a Zlatník.^[7]

Vodná nádrž sa každoročne zarybňuje, pričom z cenných druhov sa tu vyskytuje kapor rybničný, sumec veľký, šťuka severná, zubáč veľkoústy, úhor európsky a amur biely. Zo sprievodných druhov je to lieň sliznatý, pleskáč vysoký, karas striebristý, jalec hlavatý, boleň dravý, ostriež zelenkavý, červenica ostrobruchá, plotica červenooká a belica európska. V miestach kde do nádrže zaúsťujú pstruhové potoky, vyskytuje sa aj pstruh dúhový.^[6]

Nočné orientačné preteky vodákov

Nočné orientačné preteky vodákov, sa konajú na vodnej nádrži Ružín už or roku 1972 a to pri príležitosti 17. Novembra – Medzinárodného dňa študentov. Súťažia hliadky turistických lodi v kategóriách C2 muži, C2 mix, K1.

Preteky sú zložené z dvoch, približne 16 km etáp. Prvá etapa sa koná za denného svetla a vedie od lodenice TU Košice (osada Kozinec) k penziónu Sivec v Hámorskej zátoke. Začína sa hromadným štartom o 14:00 hodine. Po prestávke, približne o 17:00 hodine (už za tmy) sa pokračuje druhou etapou a to návratom naspäť k lodenici. Jednotlivé posádky však už štartujú v 5 minútových intervaloch a to v opačnom poradí, ako mali príchod do cieľa prvej etapy.

Súťažné hliadky súťažia v rýchlosti pádlovania (celkový čas), v plnení stanovených úloh a v orientácii na vodnej hladine za tmy.^[8]

Občianske združenie Ružínska priehrada o.z., si vytýčilo za svoj hlavný cieľ rozvoj športového, kultúrneho a spoločenského využitia vodnej nádrže Ružín a taktiež ochranu jej životného prostredia a biotopov.

V súvislosti s tým pripravuje viacero projektov:^[9]

Panenská turistika

Prírodný unikát -priehrada Ružín, sa musí rozvíjať k prírode udržateľným spôsobom a má sa ponechať v maximálne prirodzenom stave. Je potrebné rozvíjať turistický potenciál vo forme prírode blízkeho turizmu (pešia a vodná turistika, cykloturistika, plávanie, športový rybolov)

Cirkulárna ekonomika

Kontinuálny zber odpadov z hladiny a priľahlých brehov vodnej nádrže, ich separácia a ďalšie využitie, prípadne likvidácia.

Norné steny

Zachytávanie priplaveného odpadu do vodnej nádrže v obci Margecany pomocou plávajúcich norných stien natiahnutých naprieč nádržou. Norná stena č.1 umiestnená v zaústení Hornádu do vodnej nádrže (dĺžka 125 m) a norná stena č.2 pod železničnom mostom (dĺžka 150 m).

Výletná loď Ružínka

Zámerom projektu je vyhliadková plavba pre 40 osôb prostredníctvom lode na elektrický (fotovoltaický) pohon. Atraktívna a náučná plavba 2 krát 12 km s nástupnou stanicou na Počkaj beach (Margecany) s medzipristátím pri Penzióne Hámre (Košické Hámre) a späť.

Terra Incognita je dlhodobý dotačný program Košického samosprávneho kraja s cieľom podpory cestovného ruchu v kraji. V oblasti vodnej nádrže Ružín finančne podporilo viacero projektov.

Cesta Svetlonoškových rozprávok

Je to atrakcia štyroch drevených sôch trpaslíka Svetlonoška v blízkosti Margecianskeho tunela. Každá zo sôch drží v jednej ruke listinu a v druhej fotovoltický lampáš. Rozprávkový chodník vedie návštevníkov od obce Margecany až k vstupu do tunela a ďalej pokračuje osvetleným tunelom až k osade Kozinec.^[10]

Loďkou naprieč Ružínom

Zámerom dotačného projektu je vybudovať požičovňu plavidiel na sútoku riek Hornád a Hnilec. Tým by sa pre návštevníkov vytvorili možnosti na objavovanie krás a zákutí vodnej nádrže formou ekoturizmu. ^[11]

Bicyklom k Ružínu

Cieľom projektu je osadenie moderného cyklistického prístrešku s fotovoltickou strechou a nabíjačkou na eletkrobicykle a jeho vybavenie servisným náradím aj pre bežné bicykle. Prístrešok umiestnený na začiatku obce Margecany, sa stane dobrým východiskom pre viacero cyklistických trás do okolia nádrže. ^[12]

Panenská ekoturistika

Zámerom projektu je prepojenie existujúcich služieb s novovytvorenými, predovšetkým v oblasti vodnej turistiky - prenájom plavidiel, vodných lyží, wakeboarding ale aj v oblasti cykloturistiky a dobrodružnej turistiky. Súčasťou projektu bude aj virtuálna služba s mobilnou aplikáciou.^[13]

Lávky pre peších a cyklistov

Obec Margecany odovzdala v roku 2021 do užívania verejnosti lávku pre peších a cyklistov cez vodnú nádrž. Lávka je situovaná vedľa železničného mosta, s dobrým výhľadom na sútok riek Hornád a Hnilec. Okrem toho, že spojila dve susedné obce – Margecany a Jaklovce, prepojila súčasne aj dve rekreačné lokality na opačných brehoch – Husia pláž a Počkaj beach.^[14]

Margeciansky tunel

Tunel sa nachádza necelé 3 km východne od obce Margecany a najlepšie je dostupný z obce po asfaltovej ceste, vedúcej okolo železničnej trate a vodnej nádrže.

Tento pôvodne železničný tunel s dĺžkou 403,5 m^[15]bol postavený v rámci výstavby Košicko-bohumínskej jednokoľajnej železnice v rokoch 1867–1872, ako súčasť najdôležitejšej železničnej trate na severe Uhorska.

Takmer polovica z celej dĺžky tunelovej rúry nemá obmurovku a steny tvoria iba samotné opracované skaly. Pre obmurované časti tunelovej rúry a portály sa využil hlavne travertín.

Obmurované časti tunelovej rúry a portály majú pre tunely typický tvar parabolickej klenby. Materiál kvádrov muriva je prevažne travertín, vyskytujú sa však aj kvádre odlišných hornín, napr. pieskovec. Pri vstupnom portáli od obce Margecany je umiestnená informačná tabuľa, ktorá informuje o histórii a ďalších technických parametroch.

Po otvorení paralelnej Trate družby dňa 5. 11. 1955, bol Margeciansky tunel vyňatý zo správy železníc a jeho vlastníkom a užívateľom sa stala obec Margecany. V roku 2018 bolo v tuneli nainštalované automaticky sa zapínajúce osvetlenie.

V roku 1985 bol tento železničný tunel zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR ako technická pamiatka.

Pri vstupnom portáli od obce Margecany je umiestnená informačná tabuľa, ktorá informuje o histórii a ďalších technických parametroch.^[16]

Ružínsky viadukt

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ružínsky viadukt

Vzhľadom k tomu, že stará jednokoľajná trať z roku 1872 už nevyhovovala potrebám železničnej prepravy, rozhodlo sa o výstavbe novej dvojkoľajnej železničnej trate číslo 190 medzi Čiernou nad Tisou, Košicami pokračujúcej do Žiliny. Tzv. stavba mládeže známa pod názvom Trať družby znamenala zdvojkoľajnenie úseku v celkovej dĺžke 36 km. Dvojkoľajná trať medzi Kysakom a Margecanmi bola navrhnutá v novej trase, pričom bolo potrebné vybudovať v tomto úseku dva nové tunely a železničný most nad pripravovanou vodnou nádržou. Nová trať bola preto vedená vo výške 35 m nad pôvodným terénom.^[17] Viadukt má pre každú koľaj samostatnú oceľovú konštrukciu. Každá z nich má štyri polia s rozpätím 69,0 m. Celková hmotnosť oceľových konštrukcií je 2800 t. Umiestnené sú na betónových oporách a pilieroch s ručne obloženým andezitovým murivom. Oceľovú konštrukciu viaduktu vyrobila Mostáreň Brezno, montáž navrhli a zmontovali Hutní montáže Ostrava.^[18] Hlavné stavebné práce boli dokončené 29.7.1953 a posledná oceľová konštrukcia bola vyzdvihnutá na piliere 29.9.1954.^[19] Po uvedení do prevádzky (1955) sa ružínsky viadukt s dĺžkou 280 m stal najväčším mostom na Trati družba.

Ružínsky tunel

Dvojkoľajný tunel sa nachádza asi 800 m za zastávkou Ružín, v smere na Margecany. Má dĺžku 131 m, trať má v ňom spád 4,25 ‰ od Margecian a je prevažne v oblúku s polomerom 702 m. Tunelová rúra má 15 tunelových pásov a po oboch jej stranách boli vybudované 3 bezpečnostné výklenky.^[17] Ružínsky tunel je považovaný za najkratší dvojkoľajný tunel na Slovensku.

Výstavba tunela začala v októbri 1950, smerová štôlňa bola prerazená 24.7.1951 a ružínsky portál bol dokončený v roku 1953.^[17] Celé dielo bolo dané do užívania dňa 5. novembra 1955, so začatím pravidelnej prevádzky na Trati družba.^[20]

Bujanovský tunel

Bujanovský tunel je dvojkoľajný a svojou dĺžkou 3 410 m je najdlhší dvojkoľajný tunel na Slovensku. Tunel leží v traťovom úseku Margecany zastávka - Ružín a vedie popod Suchý vrch a Bujanov, podľa ktorého je pomenovaný. Tunel má spád 5 ‰ smerom od Margecian k Ružínu. Najhrubšia vrstva nadložia nad tunelom je 330 m a to vo vzdialenosti 1 990 m od margecianskeho portálu. V tomto mieste bola vybudovaná vetracia šachta, ktorá slúži svojmu účelu dodnes.

Výstavba dvojkoľajného tunela začala v októbri 1950 a na jeho výstavbe pracovalo v priemere 3 240 pracovníkov. Tunel začal svojmu účelu plne slúžiť 5. novembra 1955, keď bola Trať družby uvedená do trvalej prevádzky.^[15]

• 
  Hausboaty v osade Kozinec (Ružín I)
• 
  Hausboaty v Hámorskej zátoke (Ružín I)
• 
  Malý ostrov (Ružín I)
• 
  Pohľad zo Sivca na priehradné teleso a vodné nádrže Ružín I a Ružín II
• 
  Pohľad zo Sivca na vodné nádrže Ružín I, Ružín II a okolité vrchy
• 
  Na hladine vodnej nádrže Ružín I
• 
  Skalný ostrov (Ostrov lásky) v ľadovom objatí (Ružín I)
• 
  Skalný ostrov (Ostrov lásky) na začiatku jari (Ružín I)
• 
  Pohľad na vrch Sivec z vodnej hladiny (Ružín II)
• 
  Brehy vodnej nádrže lemované skalnými bralami (Ružín I)
• 
  Meandre v blízkosti osady Kozinec (Ružín I)
• 
  Ľadové plochy na hladine nádrže na začiatku jari (Ružín I)
• 
  Hnilecká zátoka v Margecanoch (Ružín I)
• 
  Koňová skala na začiatku jari (Ružín II)
• 
  Jeseň v osade Kozinec (Ružín I)