Atómové elektrárne Mochovce

Krajina SVK Slovensko
Stav V prevádzke
Začiatok výstavby 1. október 1983
Začiatok prevádzky 29. október 1998
Plánovaná životnosť 70 rokov
Vlastník Slovenské elektrárne, a.s.
Celkový výkon 1 471 MW
Ročná výroba 6 922 GWh
Koeficient využitia 84,1%
Reaktory v prevádzke 2x 500 MW
1x 471 MW
Reaktor vo výstavbe 1x 471 MW
Web AE Mochovce

Atómové elektrárne Mochovce (EMO) sú jadrové elektrárne, ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce Mochovce medzi mestami Nitra a Levice neďaleko mesta Vráble. Slovenské elektrárne, a.s. prevádzkujú tri jadrové tlakovodné reaktory typu VVER 440/213, pričom v lokalite je ešte jeden rozostavaný blok rovnakého typu.[1] Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.[2] Celkovo tak tri bloky vyrábajú približne 39% spotreby elektrickej energie na Slovensku.[3] Výstavba 3. a 4. bloku EMO v celkovej hodnote 6,3 miliárd eur je najväčšou investícou v dejinách Slovenska.[4]

Tretí mochovský jadrový blok bol dokončený v roku 2023. Štvrtý mochovský jadrový blok bude dokončený v roku 2025. V júli a auguste 2018 sa vykonala na primárnom okruhu tretieho reaktora tzv. studená hydroskúška, ktorá prebehla presne podľa plánu s dobrými výsledkami. Po jej ukončení sa začala ďalšia fáza uvádzania do prevádzky - malá revízia, teda kontrola stavu zariadení po studenej hydroskúške. Horúca hydroskúška - otestovanie primárneho aj sekundárneho okruhu na nominálnych parametroch - t.z. pri projektovanom tlaku a teplotách, ale zatiaľ bez jadrového paliva, sa začala 21. decembra 2018. Po zopakovaní programu horúcej hydroskúšky bude nasledovať veľká revízia a po nej má byť v treťom štvrťroku 2022, po vydaní súhlasu Úradu jadrového dozoru SR, do reaktora 3. bloku zavezené jadrové palivo, čím sa začne finálna fáza uvádzania elektrárne do prevádzky. Slovenské elektrárne, a.s. chcú v roku 2023 začať vyrábať z 3. bloku prvé megawatty nízkouhlíkovej elektriny. Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku Mochovce, bude Slovenská elektrizačná prenosová sústava z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná a sebestačná, a to aj v prípade neprevádzkovania štyroch 110 MW blokov fosílnych elektrární na uhlie EVO 1 – blok 5 a blok 6,[5] a ENO B – blok 1 a blok 2,[6][7] ktoré budú vyradené z prevádzky, v zmysle rozhodnutia vlády SR, najneskôr do konca marca 2024 resp. do konca decembra 2023.[8][9]

31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu OECD (NEA) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.[10] Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC (unit capability factor) v roku 2017 bol v AE Mochovce na 2. bloku viac ako 94 %, na 1. bloku 85 % z dôvodu dlhej generálnej opravy, ktorá sa robí každé 4 roky.[11] Slovenské jadrové bloky patria dlhodobo medzi najspoľahlivejšie v porovnaní s ostatnými reaktormi typu VVER, ktorých je spolu v prevádzke 70 (Slovensko, Česko, Maďarsko, Fínsko, Ukrajina, Rusko, Čína, Arménsko, India, Irán, Bielorusko).

25. augusta 2022 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie tretieho bloku do prevádzky. Po nadobudnutí účinnosti 15 dní po vyhlásení bude do reaktora možné naviesť palivo. Naplno by blok mal začať pracovať o 14 mesiacov.[4]

Pri areáli elektrárne sa nachádza aj fotovoltaický systém s inštalovaným výkonom 0,95 MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.[12]

Vnútro reaktorovej haly blokov 1 a 2 JE Mochovce.

Prvý a druhý blok

Výstavba JE Mochovce začala v novembri 1982, ale v roku 1991 bola pre nedostatok financií zastavená. V roku 1995 Vláda SR schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz Areva), Siemens AG a Electricité de France. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli 1998 a decembri 1999.[13] Majú plánovanú životnosť do roku 2058, resp. 2060.[1] V roku 2008 bol zvýšený inštalovaný/dosiahnuteľný elektrický výkon každého z blokov zo 440 na 470 MW.[1][14][15][16] V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 GWh elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.[17] V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 GWh elektrickej energie.[18]

V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na haváriu japonskej JE Fukušima.[14][19] Ďalšia plánovaná odstávka prvého bloku sa uskutočnila v marci 2015.[20]
Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,[21] pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných čerpadiel a nízkotlakového dielu prvého turbogenerátora. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.[22] V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor) – až 94,41 %.[23]
Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil Úrad jadrového dozoru vo svojej správe za rok 2014, ktorú vláda SR zobrala na vedomie 15. apríla 2015.[17][24][25] Slovensko sa stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore.

Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005 – 2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí:

  • chladenie tlakovej nádoby reaktora z vonkajšej strany plášťa, t. j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka
  • systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa.
  • riadenie vodíka v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru.
  • systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v kontajnmente v dôsledku kondenzácie pary.
  • dlhodobý odvod tepla z kontajnmentu slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná dieselgenerátorová stanica.
  • systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“ – ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku.

Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.[26][27][28] Najnovšia správa Úradu jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.[2][29]

Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.[30] Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektoré bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.[31]

Výstavba tretieho a štvrtého bloku

V roku 1987 bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov VVER 440/213, ale pre nedostatok financií bola stavba v roku 1992 zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany Rakúska sa v novembri 2008 výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel.[32] Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti a najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj zahraničné spoločnosti Areva, Siemens AG, Rolls-Royce.[33] Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov, pričom Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.[34]. Európska komisia po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania skleníkových plynov, a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok 2012, resp. začiatok 2013, kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[35]

V roku 2016 sa na 3. bloku vykonalo množstvo pomontážnych kontrol, ktorých cieľom bolo overiť súlad nainštalovaných zariadení s projektom a schválenými požiadavkami na ich kvalitu. Bola úspešne vykonaná prvá etapa skúšok reaktora a zariadení betónovej šachty - kontrolná montáž vnútroreaktorových častí. Pokračovalo sa v individuálnom testovaní hlavného riadiaceho systému, vrátane implementovaných modifikácií. Uskutočňujú sa funkčné skúšky elektrických zariadení z riadiaceho systému. Postupne sa testovali a oživovali elektrické zariadenia vlastnej spotreby, napájané cez rezervnú 110 kV rozvodňu. Na potrubných systémoch sa realizovali pomontážne čistiace operácie. Tesnosť a pevnosť potrubných systémov, bazénov a zásobných nádrží bola overovaná tlakovými skúškami. Odstraňovali sa provizóriá a systémy sa upravovali na projektový stav. Boli dokončené viaceré vonkajšie objekty vrátane montáže technologických zariadení. Boli nainštalované viaceré systémy pre zvládnutie havárií v podmienkach rozšíreného projektu. Uskutočnilo sa overenie zariadení pre skladovanie a manipuláciu s čerstvým palivom. Viaceré spoločné systémy boli prevzaté do odbornej obsluhy. Pokračovalo sa v montáži systému fyzickej ochrany a elektronického detekčného protipožiarneho systému. Inštalovali sa stabilné hasiace zariadenia.[36][37][38]

Podľa Úradu jadrového dozoru SR je nevyhnutnou podmienkou dodržania stanovených termínov dokončenia dobrá koordinácia stavebných a montážnych prác, ako aj funkčné odskúšanie jednotlivých prevádzkových systémov. „Najväčší dôraz pri výkone dozornej činnosti kladieme na dodržiavanie zásady nadradenosti jadrovej bezpečnosti nad ostatnými činnosťami.“[39]

Studená a horúca hydroskúška

Vo februári 2018 došlo k pripojeniu tretieho bloku do elektrizačnej sústavy SEPS. Projektový riaditeľ dostavby blokov Francisco José Morejón Verdú očakával ďalší postup k ukončeniu studených hydroskúšok, ako aj k začiatku predprevádzkových horúcich funkčných skúšok.[40] Slovenské elektrárne úspešne ukončili studenú hydroskúšku 3. bloku v auguste 2018. Išlo o prvú komplexnú skúšku, pri ktorej sa systémy reaktora prevádzkovali spolu s pomocnými systémami. Studená hydroskúška je jednou z najdôležitejších častí procesu uvádzania elektrárne do prevádzky. Začala sa v polovici júla a trvala 38 dní. Hlavným cieľom studenej hydroskúšky bolo preukázať tesnosť systémov a zariadení elektrárne, ako sú tlakové nádoby, potrubia a ventily jadrového aj konvenčného ostrova a prečistiť hlavné cirkulačné potrubia. Primárny okruh bol pri skúške natlakovaný až na 13,7 MPa (čo je viac ako 111 % prevádzkového tlaku) a zahriaty na 120 °C. Následne boli odskúšané parogenerátory zo sekundárnej strany a potrubia napájacej vody a ostrej pary na tlak až 7,65 MPa (166 % prevádzkového tlaku). Počas studenej hydroskúšky boli otestované všetky hlavné cirkulačné čerpadlá na primárnom okruhu, hlavné napájacie čerpadlá na sekundárnom okruhu, parogenerátory, potrubia, čerpadlá a ďalšie komponenty na primárnom aj sekundárnom okruhu, vrátane bezproblémového prevádzkovania viacerých pomocných systémov. Všetky zariadenia, ako potrubia, ventily, zvary a prírubové spoje museli byť skontrolované pri presne definovaných tlakoch. Dôležitou skúškou bola tiež skúška tesnosti ochrannej obálky primárneho okruhu, ktorú tvoria až 1,5 m hrubé železobetónové steny.[41]

Horúca hydroskúška na treťom jadrovom bloku elektrárne začala dňa 21. decembra 2018. Do februára na treťom bloku prebehli dve podetapy horúcej hydroskúšky z piatich. Primárny okruh jadrovej elektrárne bol nahriaty na teplotu 140 °C. Pri tejto teplote bola podľa ÚJD SR úspešne vykonaná tesnostná tlaková skúška primárneho okruhu, ako aj tlaková skúška jeho pevnosti pri tlaku 19,12 megapascalov, ktorá sa vykonáva len raz počas uvádzania elektrárne do prevádzky. Bola otestovaná tesnosť a integrita hermetickej zóny podtlakom aj pretlakom s vynikajúcim výsledkom. Ďalej bola na treťom jadrovom bloku otestovaná automatika postupného napájania významných zariadení z havarijných dieselgenerátorov a odskúšaný nátok záložného systému zásoby chladiva do reaktora. Bola tiež vykonaná tesnostná skúška parogenerátorov a zmerané hydraulické charakteristiky primárneho okruhu.[42]

Horúca hydroskúška bola ukončená 15. marca 2019.[43] Napriek tomu, že predbežné výsledky naznačujú úspešný priebeh testov, finálne hodnotenie horúcej hydroskúšky vydá ÚJD SR až na základe vyhodnotenia výsledkov inšpekčnej činnosti počas horúcej hydroskúšky a na základe posúdenia predloženej dokumentácie. Od 15. do 23. marca prebiehala Integrálna skúška tesnosti a pevnosti hermetických priestorov. Od 23. marca 2019 prebieha rozšírená revízia primárneho okruhu.[43] Slovenské elektrárne, a. s. (SE) v apríli 2019 deklarovali, že tretí blok by mal byť po technickej stránke pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete roku 2019. „V polovici marca 2019 sme ukončili jeden z posledných míľnikov pred dokončením stavby, ktorým je horúca hydroskúška na treťom bloku elektrárne Mochovce. V súčasnosti prebieha veľká revízia a očakávame, že po technickej stránke bude tretí blok pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete 2019,“ povedal hovorca SE Miroslav Šarišský. Počas horúcej hydroskúšky energetici vykonali tlakové a tesnostné skúšky primárneho okruhu a reaktora, funkčné skúšky zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, skúšky riadiacich, bezpečnostných a ďalších systémov. Pri skúške tesnosti a pevnosti hermetických priestorov boli dosiahnuté vynikajúce výsledky. Parametre hermetickej zóny boli pri natlakovaní na 150 kilopascalov takmer dvojnásobne lepšie ako limity určené Úradom jadrového dozoru SR.[44]

Problémy

Od obnovenia výstavby sa projekt potýka s technickými problémami, opakovaným navyšovaním jeho rozpočtu a predlžovaním dátumu dokončenia. V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok 2014 a bloku EMO 4 na rok 2015, kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.[45]

V roku 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa Juraja Rizmana z Greenpeace Slovensko rozhodnutie malo znamenať prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neprerušili; podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd stavebné povolenie nezrušil.[46] Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali už na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima.[46] Výstavba mala v tomto období približne štvorročný časový sklz.[46][47][48]

Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predĺžila aj v dôsledku záťažových stress testov, ktoré požadovala EÚ. Stress testy preukázali, že EMO 34 má dodatočnú 30 % rezervu navyše oproti projektovej hodnote z hľadiska odolnosti voči seizmickému zaťaženiu. Analýza stress testov potvrdila bezpečnostné rezervy pre extrémne prírodné podmienky - zemetrasenia, záplavy, extrémne klimatické podmienky a ich kombinácie, extrémne stavy zariadenia - postupná strata bezpečnostných funkcií a riadenie ťažkých havárií.[49][50]

V apríli 2014 bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenských elektrární schválené ďalšie zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje mali pochádzať z odkladu výplat dividend. Zvýšenie rozpočtu malo zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok mal byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán mal byť zrejmý z analýzy, ktorá mala byť ukončená v lete 2014.[51][52][53] V októbri 2014 SE zverejnili ďalšie aktualizované termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku EMO. S komerčnou prevádzkou tretieho bloku sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016, štvrtého následne v roku 2017. Tretí blok bol v tom čase dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %.[54]

V roku 2015 sa už odhadovalo, že celkový rozpočet dostavby dosiahne 4,63 mld €.[55] Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii boli aj porovnateľné projekty, napr. fínska AE Olkiluoto či francúzska AE Flamanville.[56][57] Spustenie reaktora Olkiluoto 3 sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.[58][59][60]Vo francúzskom Flamanville meškajú 10 rokov s reaktorom č. 3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.[61][62][63][64][65] Aktuálna cena za nový jadrový blok vo Flamanville je 10,5 miliardy €.[66]

K januáru 2017 bol tretí blok dokončený na 94,1 % a štvrtý blok na 80,7 %, celková cena však stúpla už na 5,4 miliardy €.[67] Zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku sa posunulo na júl 2018 a štvrtého na rok 2019.[68] Objektívne je nutné skonštatovať, že výstavba akejkoľvek novej jadrovej elektrárne je najťažšia stavba na svete, ktorá sa nikdy nezaobíde bez problémov.[69][70]

Slovenské elektrárne v januári 2017 vykonali úspešnú tlakovú skúšku primárneho okruhu tretieho bloku EMO. Vyskúšali šesť parogenerátorov a potrubí spojených s reaktorom tretieho bloku, ktoré museli počas desiatich minút vydržať tlak až 19,12 MPa, čo je takmer 190 násobok bežného atmosférického tlaku. Systém a komponenty tak dokážu bezpečne zvládnuť 1,5-krát vyšší tlak, ako pri normálnej prevádzke. Po tlakovej skúške bude v druhom polroku 2018 nasledovať studená hydrostatická skúška, ktorá sa zameria na overenie integrity zvarov a rozhraní zariadení a potrubí, pracujúcich s tlakom, ako napríklad tlaková nádoba, čerpadlá a armatúry chladiaceho systému reaktora.[71]

Dozorňa a riadenie dostavby

Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou 3 600 km káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku či na Slovensku.[72]

V novembri 2015 začala s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomáhať firma Škoda JS Plzeň, ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.[73][74]

V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového projektového riaditeľa 3. a 4. bloku Mochoviec španielskeho odborníka Francisca Josèho Morejon Verdù.[75] Predtým dostavbu riadili a koordinovali Taliani.[76]

Chladiace veže atómových elektrární v Mochovciach.

Zavážanie paliva

Významným krokom pred spúšťaním elektrárne je zavezenie paliva do reaktorovej nádoby. Po zavezení paliva začne tzv. fyzikálne spúšťanie, ktoré by malo trvať osem týždňov, po ňom bude nasledovať energetické spúšťanie. Následne sa spustí skúška turbíny a prakticky začne prevádzka. Teda výroba energie v treťom bloku EMO by mala v skúšobnom režime nastať 10 až 12 týždňov od zavezenia paliva.[77] ÚJD SR vydal 18. februára 2020 návrh na zavezenie paliva.[77] Dotknuté orgány majú do 15. apríla 2020 možnosť vyjadriť sa k návrhu rozhodnutia. V prípade vydania kladného rozhodnutia, by malo byť jadrové palivo zavezené do tretieho bloku v treťom štvrťroku 2022.[77][78][79]

Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku

  • Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice
  • Mechanické systémy: Škoda
  • Elektrické systémy a prístroje: PPA Control
  • Systém kontroly a riadenia: ORANO (predtým Areva, ešte predtým Framatome), Siemens AG
  • Ostatní dodávatelia: ASE, Rolls-Royce, GSE SYSTEMS Inc.(simulátory z USA)

Mochovské reaktory

Blok Typ reaktora Inštalovaný výkon Začiatok výstavby Stav výstavby Sieťová synchronizácia Komerčná prevádzka Plánované odstavenie
Mochovce 1 VVER 440/V-213 500,6 MWe [80] 13.október 1983 V komerčnej prevádzke. 04. júl 1998 29. október 1998 [81] 2068[82]
Mochovce 2 VVER 440/V-213 500,8 MWe [83] 13.október 1983 V komerčnej prevádzke. 20. december 1999 11. apríl 2000 [84] 2070
Mochovce 3 VVER 440/V-213+ 465,6 MWe 11. jún 2009 V komerčnej prevádzke. V dňoch 09. až 12. septembra 2022 bolo zavezených 42 ton jadrového paliva do tlakovej nádoby reaktora. Dňa 22. októbra 2022 bola v reaktore prvýkrát dosiahnutá kritickosť. Začalo fyzikálne spúšťanie reaktora. Dňa 13. januára 2023 vydal Úrad jadrového dozoru SR písomný súhlas s energetickým spúšťaním reaktora. Prvé pripojenie tretieho bloku do siete sa uskutočnilo dňa 31. januára 2023 o 22:57 hod. V dňoch 8. až 14. októbra bol vykonaný 144 hodinový preukazný chod reaktora na výkonovej hladine 100% nominálneho výkonu. Tretí blok bol uvedený do komerčnej prevádzky. [85] [86] 31. január 2023 [87][88] 17. október 2023[86][89] 2103[90]
Mochovce 4 VVER 440/V-213+ 465,6 MWe 11. jún 2009 93% takmer dokončený (01. december 2024) júl 2025 október 2025 2105

Jadrová bezpečnosť

Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov.[91] na Slovensku je to predovšetkým Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."[92] Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely. Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.[93] Slovenské elektrárne majú aj vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee NSAC s medzinárodným personálnym obsadením.[94] Slovenské elektrárne taktiež spolupracujú s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), misiami Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární WANO a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.[95]

Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.[96] Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu rádioaktivity do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie predpokladané havarijné scenáre.[95][97]

V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií SAMG. Vo väzbe na haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči, bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011 – 2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované bezpečnostné opatrenia, ktoré sa realizovali od roku 2013 do konca roku 2015.

Slovenské jadrové elektrárne boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo. Na základe svojich kontrol to konštatuje Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). „Na základe výsledkov kontrolnej a hodnotiacej činnosti môžeme konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by sme museli vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora respektíve zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne,“ uviedol úrad. Ten vlani vykonal na jadrových zariadeniach 189 inšpekcií, z toho 16 skončilo formou protokolu, ostatné ako záznam.[98]

Základným dokumentom pre prevádzku jednotlivých jadrových zariadení na Slovensku sú „Limity a podmienky bezpečnej prevádzky JZ (LaP)“ schválené ÚJD SR. Na 1. bloku EMO v roku 2016 došlo k jednému porušeniu LaP. Chybou personálu nebolo identifikované, že jedno z troch čerpadiel superhavarijného napájania parogenerátorov má neprojektový chod. Z tohto dôvodu nebola oprava vykonaná v stanovenom čase 72 hodín. Udalosť nemala priamy dopad na bezpečnosť, keďže prevádzka tohto čerpadla v uvedenom čase nebola vyžadovaná a ostatné dve čerpadlá boli pripravené plniť svoju funkciu, ak by to bolo potrebné.[99]

Vplyv na životné prostredie

Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 Ministerstvo životného prostredia o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku elektrární. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bolo potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.[100]

AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže Veľké Kozmálovce vybudovanej na rieke Hron, čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.[101] Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.[102]

Argumenty za a proti dostavbe

Za

Hlavné argumenty za dokončenie 3. a 4. bloku sú energetická bezpečnosť Slovenska, teda zabezpečenie sebestačnosti vo výrobe energií, a tiež fakt, že jadrová energia dramaticky neznečisťuje ovzdušie skleníkovým plynom CO2 a neprispieva tak k oteplovaniu planéty ako iné elektrárne na fosílne palivá (uhlie, plyn, mazut). Podporu si pritom Mochovce okrem slovenských politických kruhov zo širšej svetovej debaty o jadrovej energetike nachádzajú aj vo vedeckej komunite a medzi výrobcami elektrární. Politické zmeny a následný ozbrojený konflikt na Ukrajine v roku 2014 predstavovali pádny argument za dostavbu jadrových elektrární.[103][104] Dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce považoval za prioritu aj vtedajší predseda vlády Robert Fico a nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si "nevedel predstaviť".[105][106] Z vládnych činiteľov výstavbu nepriamo podporil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, Norbert Kurilla, keďže jadrová energia môže pomôcť pri dekarbonizácii výroby elektrickej energie a plnení klimatických dohôd.[107][108]

Niektorí vedci z oblasti ochrany biodiverzity, napríklad profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v Adelaide požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární.[109][110] Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná jadrová energia je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.[110]
Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia; za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny.[111][112] „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.[113]
„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Jukija Amano.[114] MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.[115][32]

Za ďalší benefit prevádzky jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí slovenských blokov, označovaná ich bezuhlíková výroba elektriny. Tá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO2 ročne. Na odstránenie CO2 ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov fotosyntézou absorbovať oxid uhličitý po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.[116] Podľa Bryony Worthingtonovej, členky Snemovne lordov a tieňovej ministerky pre energetiku a klimatické zmeny Spojeného kráľovstva, je vo svete mimo EÚ všeobecne akceptovaná téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá.[117] Využívanie jadra podporil aj Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 stroj- až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltaická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.[118]

FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala Európska komisia v novembri 2016.[119] Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.[120][121]

Využitie jadra obhajovali tiež šéf Enelu Francesco Starace či vedecký riaditeľ francúzskej EDF Jean-Paul Chabard, ktorý za jeho klady považoval efektivitu, dekarbonizáciu a úspešnosť pri vstrebávaní dopadov klimatických zmien. Argumentoval tiež, že v Európe sa stavajú ďalšie nové reaktory ako Flamanville 3 (v Normandii) či Hinkley Point C (vo Veľkej Británii).[122][123][124][125][126]

Podľa najnovšej predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutočnila v nemeckom meste Bonn v dňoch 6.–17.11.2017, s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.[127][128]

Je nevyvrátiteľným faktom, že odstavenie jadrových blokov, ktoré vo všetkých krajinách, vedie a bude všade viesť k ich nahradeniu fosílnymi palivami a teda aj k neskoršiemu odstaveniu fosílnych zdrojov.[129] Napríklad Nemecko je pozoruhodným príkladom krajiny, ktorá nedokáže splniť svoje klimatické ciele, a kvôli odstaveniu jadrových blokov dokonca ani znížiť emisie z výroby elektriny. Toto potvrdzuje aj Únia zainteresovaných vedcov (angl. Union of Concerned Scientists), ktorá je vo svete jedným z popredných „dozorov“, a vyzýva na „dočasnú finančnú podporu na zabránenie predčasnému zatvoreniu jadrových elektrární“. Tiež uvádza, že „obmedzenie najhorších účinkov klimatických zmien si môže tiež vyžadovať iné nízkouhlíkové energetické riešenia, vrátane jadrovej energie“.[130][131]

Proti

Prúdy proti dostavbe nových blokov Mochoviec a vo všeobecnosti poukazujúce na rizikovosť využívania atómových elektrární, predstavujú najmä mimovládne environmentálne organizácie ako Greenpeace či rakúska Global 2000.[132] Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho trícia H-3 v rieke Hron, kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek Úradu verejného zdravotníctva z rovnakého roku ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti elektrárne nepreukázala. V súvislosti s vypúšťaním odpadovej vody s tríciom z Mochoviec môže podľa SE negatívne pôsobiť možná výstavba malých vodných elektrární na Hrone, ktorá môže spomaliť riedenie trícia v toku rieky.[133]

Odporcovia čerpajú najmä z nedávnych havárií či problémov v iných atómových elektrárňach mimo územia Slovenska. Veľký vplyv na svetovú jadrovú energetiku, jednak na sprísňovanie bezpečnostných kritérií nutných pre prevádzku reaktorov, zároveň na vyraďovanie niektorých reaktorov z prevádzky (napr. stratégia Energiewende v Nemecku), mala havária v japonskej elektrárni Fukušima, spôsobená prehriatím reaktora po zemetrasení a vlnách cunami v marci 2011. Havária bola spojená s únikom radiácie do priľahlého okolia a kontamináciou priľahlých vôd Tichého oceánu.[134] Vedecká komisia OSN v máji 2013 však vydala prehlásenie, že "únik radiácie vo Fukušime nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy a je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“[135]

Ako ďalšie príklady hrozby jadrovej energie je možné považovať falšovanie dokumentov pri výrobe súčastí pre jadrové elektrárne v francúzskom závode v Le Creusot (pre AE Hinkley Point C) či zvýšenú koncentráciu uhlíka v reaktorovej nádobe nového bloku francúzskej AE Flamanville medzi rokmi 2015 a 2017.[136] Vo Francúzsku však nedôjde k znižovaniu závislosti od jadrovej energetiky v takej miere, v akej sa uplatnilo v Nemecku. Napriek tlaku súčasnej vlády a ministra životného prostredia Nicolasa Hulota a postupnému odstaveniu AE Fessenheim do roku 2020 sú ďalšie reaktory štátnej spoločnosti Electricité de France na iných miestach vo výstavbe (AE Flamanville).[137][138][139] Otázky tiež vzbudzovali španielska AE Santa María de Garoña,[140], česká atómová elektráreň Dukovany alebo belgické reaktory Tihange 2 a Doel 3.[141][142][143][144][145] Problémy z európskych jadrových elektrární boli aj vo švajčiarskej AE Leibstadt, kde francúzsky dodávateľ Areva dodal vadné palivové tyče.[146][147]

Referencie

  1. ↑ a b c AE Mochovce [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2016-06-02 z originálu.
  3. ↑ https://www.seas.sk/ae-mochovce
  4. ↑ a b FUNTÍKOVÁ, Denisa; GREČKO, Tomáš; KOVÁČ, Ján. Najväčšia investícia v dejinách Slovenska získala definitívne povolenie. Do 3. bloku Mochoviec môžu zaviezť palivo. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-08-25. Dostupné online [cit. 2022-08-28]. ISSN 1339-844X.
  5. ↑ ENERGIA.SK. Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-03-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ SZALAI, Pavol. Elektrinu z Novák netreba, priznal slovenský zástupca na medzinárodnom fóre [online]. euractiv.sk, 2017-12-19, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  7. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-09-06]. Dostupné online. Archivované 2017-09-06 z originálu.
  8. ↑ SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců | Atominfo.cz [online]. atominfo.cz, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online. Archivované 2017-04-12 z originálu. (po česky)
  9. ↑ SITA. Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. [online]. SITA, 10.3.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2016-04-04 z originálu.
  10. ↑ ÚJD SR. Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska [online]. ÚJD SR, 1.6.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2016-09-25 z originálu.
  11. ↑ HOLÝ, Robert. Správa o prevádzke a bezpečnosti AE Mochovce a Bohunice V2 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., marec 2018, rev. 2019-12-02, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online. Archivované 2018-12-09 z originálu.
  12. ↑ Fotovoltický systém Mochovce [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz] (nefunkčný odkaz)
  13. ↑ ENERGIA.SK. Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998 [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ a b Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec [online]. Petit Press, 21.09.2014, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  15. ↑ MŽP SR. Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, 21.12.2007, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  16. ↑ WORLD NUCLEAR NEWS. China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle [online]. World Nuclear Association, 25.11.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. (anglicky)
  17. ↑ a b Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2016-03-24 z originálu.
  18. ↑ SITA. Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne [online]. SITA, 8.2.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2016-02-15 z originálu.
  19. ↑ Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  20. ↑ Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 23.3.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  21. ↑ SITA. Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky [online]. SITA, 27.9.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2015-10-01 z originálu.
  22. ↑ SITA. Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku [online]. SITA, 18.10.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  23. ↑ Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 5.5.2016, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  24. ↑ Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 16.4.2015, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online.
  25. ↑ Národný akčný plán SR 2015 [online]. ÚJD SR, 1.12.2014, [cit. 2016-09-01]. Dostupné online. Archivované 2015-09-12 z originálu.
  26. ↑ Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (2. vydanie) [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, apríl 2016. Dostupné online. Archivované 2020-06-29 z originálu.
  27. ↑ Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, február 2014. Dostupné online. Archivované 2016-10-21 z originálu.
  28. ↑ Riadenie starnutia jadrových elektrární [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, február 2014. Dostupné online. Archivované 2016-10-21 z originálu.
  29. ↑ Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety [online]. 1.3.2017, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. Archivované 2017-03-20 z originálu.
  30. ↑ . Dostupné online.
  31. ↑ Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk. vEnergetike.sk, 2017-05-17. Dostupné online [cit. 2017-05-31].
  32. ↑ a b Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., august 2009. Dostupné online. Archivované 2015-10-01 z originálu.
  33. ↑ WNN. Neutron instrumentation contract [online]. World Nuclear Association, 26.4.2011. Dostupné online. (anglicky)
  34. ↑ Atómové elektrárne Mochovce [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-15]. Dostupné online. Archivované 2011-07-08 z originálu.
  35. ↑ FAQ [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  36. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. Archivované 2015-11-17 z originálu.
  37. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. Archivované 2015-10-23 z originálu.
  38. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. Archivované 2015-10-23 z originálu.
  39. ↑ https://www.webnoviny.sk/dostavba-atomovej-elektrarne-mochovce-pokracuje-podla-harmonogramu/
  40. ↑ Slovenské elektrárne pripojili tretí blok v Mochovciach do siete [online]. Pravda, 12.2.2018, [cit. 2019-03-15]. Dostupné online.
  41. ↑ MOCHOVCE: ÚSPEŠNÁ STUDENÁ HYDROSKÚŠKA 3. BLOKU [online]. Slovenské elektrárne, 23.8.2018, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
  42. ↑ Tretiemu mochoveckému bloku sa zatiaľ darí, prechádza horúcou hydroskúškou [online]. V Energetike, 13.2.2019, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
  43. ↑ a b Informácia o priebehu horúcej hydroskúšky a ďalších krokoch v procese prípravy 3. bloku JE Mochovce 3,4 na uvádzanie do prevádzky [online]. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, 2.5.2019, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online. Archivované 2019-05-13 z originálu.
  44. ↑ SaS chce riešiť Mochovce trestným oznámením a predajom Slovenských elektrární [online]. Pravda, 8.4.2019, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
  45. ↑ Mochovce 3&4 [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  46. ↑ a b c KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd [online]. Petit Press, 21.08.2013, [cit. 2013-08-22]. Dostupné online.
  47. ↑ HOLEŠ, Michal. Mochovce môžu meškať štyri roky, štát to pocíti [online]. Pravda, 16.7.2014. Dostupné online.
  48. ↑ TOMA, Branislav. Mochovce rozhádali vládny Smer s opozíciou [online]. Pravda, 24.9.2014. Dostupné online.
  49. ↑ ENERGIA.SK. Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce [online]. energia.dennikn.sk, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ Finálna správa o záťažových skúškach Mochovce 3 a 4 [online]. ENEL, 31.10.2011, [cit. 2017-03-21]. Dostupné online. Archivované 2017-03-15 z originálu.
  51. ↑ D’AGNESE, Luca. ROZHOVOR: Mochovce sú našou prioritou [online]. SITA, 4.8.2014. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
  52. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy [online]. Petit Press, 08.04.2014, [cit. 2014-05-14]. Dostupné online.
  53. ↑ Opozícia chce poznať termín dostavby Mochoviec [online]. TASR, 24.9.2014. Dostupné online. Archivované 2014-10-01 z originálu.
  54. ↑ SITA. Elektrárne majú nový termín pre Mochovce. Tretí kvartál 2016 [online]. Pravda, 7.10.2014. Dostupné online.
  55. ↑ VÝSKUMNÉ CENTRUM SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PRE ZAHRANIČNÚ POLITIKU. Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej Republiky 2014 [online]. Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o., 2015, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. Archivované 2020-06-13 z originálu.
  56. ↑ Flamanville EPR timetable and costs revised [online]. WNN, 3.9.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  57. ↑ Flamanville start-up put back one year [online]. WNN, 19.11.2014, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  58. ↑ Olkiluoto 3 commercial operation rescheduled - World Nuclear News [online]. www.world-nuclear-news.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  59. ↑ Olkiluoto 3 startup pushed back to 2018 [online]. WNN, 1.9.2014, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (anglicky)
  60. ↑ SZALAI, Pavol. Spustenie najmodernejšieho reaktora v Európe sa opäť odkladá [online]. euractiv.sk, 2017-10-10, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  61. ↑ Flamanville by po problémech s nádobou mohla jet pouze na snížený výkon. OEnergetice.cz, 2016-09-26. Dostupné online [cit. 2017-03-20]. (po česky)
  62. ↑ Centrale nucléaire de Flamanville 3 [online]. EDF, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. Archivované 2017-01-10 z originálu. (francúzsky)
  63. ↑ La centrale nucléaire de Flamanville. Une production d’électricité au cœur de la Normandie. [online]. EDF, január 2016, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. Archivované 2016-03-07 z originálu. (francúzsky)
  64. ↑ VOŘÍŠEK, Martin. Jak je to s výstavbou jaderných bloků v Evropě? [online]. oenergetice.cz, 9.5.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (česky)
  65. ↑ BEZAT, Jean-Michel. Nouveau report de la mise en service de l’EPR de Flamanville [online]. Le Monde, 3.9.2015, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online. (francúzsky)
  66. ↑ EDF on track with Flamanville performance testing - World Nuclear News [online]. www.world-nuclear-news.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  67. ↑ Flamanville costs up €2 billion - World Nuclear News [online]. www.world-nuclear-news.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  68. ↑ Dostavba Mochoviec pokračuje podľa harmonogramu [online]. Pravda.sk, 2017-09-01, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  69. ↑ EDF confirms Flamanville EPR start-up schedule - World Nuclear News [online]. www.world-nuclear-news.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  70. ↑ Mochovce by sa mali predražiť o 800 miliónov [online]. venergetike.sk, SITA, 2.11.2016, [cit. 2016-12-18]. Dostupné online.
  71. ↑ WWW.SEAS.SK, © Slovenské elektrárne |. Mochovce 3&4: Tlaková skúška primárneho okruhu | Slovenské elektrárne [online]. www.seas.sk, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  72. ↑ RUŽINSKÁ, Viera. Enel o Mochovciach: Nemáme krištáľovú guľu [online]. Pravda (Perex, a.s.), 4.11.2015, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  73. ↑ ENERGIA.SK, ČTK. Škoda JS bude viac radiť pri dostavbe Mochoviec [online]. energy-online, a.s., 12.11.2015, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  74. ↑ SITA. Škoda JS navrhne preventívne opatrenia pre Mochovce [online]. Pravda (Perex, a.s.), 29.11.2015, [cit. 2015-01-25]. Dostupné online.
  75. ↑ https://www.seas.sk/clanok/novy-projektovy-riaditel-pre-mochovce-3-4/310
  76. ↑ Dostavbu Mochoviec riadi od apríla Angličan [online]. energia.sk, 29.4.2016, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  77. ↑ a b c SITA. Jadrový dozor vydal pre Mochovce návrh na zavezenie paliva. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-18. Dostupné online [cit. 2020-02-19]. ISSN 1335-4418.
  78. ↑ https://www.seas.sk/clanok/mochovce-ujd-vydal-navrh-rozhodnutia-na-zavezenie-paliva/409
  79. ↑ https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-ukoncili-opakovany-nahrev/410
  80. ↑ https://www.world-nuclear-news.org/Articles/Uprate-project-under-way-at-Slovak-units
  81. ↑ http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1 [online]. www.world-nuclear.org, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online.
  82. ↑ ČTK, ENERGIA.SK. Prevádzka slovinskej jadrovej elektrárne Krško bola predĺžená o 20 rokov [online]. 4.5.2016, rev. Chyba: Neplatný čas, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  83. ↑ https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/2872979-doosan-skoda-power-zmodernizuje-jadernou-elektrarnu-v-mochovcich-za-vice-nez-700
  84. ↑ http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2 [online]. www.world-nuclear.org, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online.
  85. ↑ https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html?ref=terazbox_sme
  86. ↑ a b TERAZ.SK. Dokončili spúšťanie 3. bloku v Mochovciach 144-hodinovým testom [online]. TERAZ.sk, 2023-10-17, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  87. ↑ https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/535475-maju-za-sebou-medzinarodnu-kontrolu-spustia-ich-az-v-buducom-roku/
  88. ↑ https://www.seas.sk/clanok/misia-maae-videla-ze-v-mochovciach-pred-zacatim-komercnej-prevadzky-dodrziavaju-bezpecnost/406
  89. ↑ Nový slovenský jaderný blok Mochovce 3 oficiálně zahájil komerční provoz [online]. oEnergetice.cz, 23. říjen 2023, 07:34, [cit. 2023-10-23]. Dostupné online. (po česky)
  90. ↑ https://pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf
  91. ↑ Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce - zhrnutie [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  92. ↑ Úrad jadrového dozoru SR [online]. Úrad jadrového dozoru SR, rev. 2016-02-12, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online. Archivované 2017-03-21 z originálu.
  93. ↑ Zákon 541/2004 Z. z. [online]. MS SR, [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  94. ↑ Dohľad nad jadrovou bezpečnosťou [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  95. ↑ a b AE Mochovce [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-25]. Dostupné online.
  96. ↑ Bezpečnostné bariéry [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  97. ↑ Druhý blok Mochoviec dosiahol vlani rekord v spoľahlivosti [online]. energia.sk, 8.2.2016, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  98. ↑ ÚJD: Slovenské atómky sú spoľahlivé a bezpečné - vEnergetike.sk. vEnergetike.sk, 2017-04-03. Dostupné online [cit. 2017-04-14].
  99. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-05-11]. Dostupné online. Archivované 2017-07-11 z originálu.
  100. ↑ Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce [online]. 1.9. 2007, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. Archivované 2017-02-24 z originálu.
  101. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-11-30]. Dostupné online. Archivované 2017-12-01 z originálu.
  102. ↑ AE Mochovce - životné prostredie [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  103. ↑ ČTK. České poučenie z Ukrajiny: Treba dostavať jadrové elektrárne [online]. Pravda, 16.9.2014. Dostupné online.
  104. ↑ ČTK. Česko by malo zvýšiť zásoby jadrového paliva, zhodli sa odborníci [online]. 2010-2016 energy online, a.s, 19.11.2015. Dostupné online.
  105. ↑ TASR. Fico: Dostavba blokov v Mochovciach musí byť pre každého prioritou [online]. 8.10.2014. Dostupné online. Archivované 2014-10-14 z originálu.
  106. ↑ KRAJANOVÁ, Daniela. Taliani pýtajú na Mochovce ďalších 800 miliónov eur [online]. Sme, 7.10.2014. Dostupné online.
  107. ↑ https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx
  108. ↑ SZALAI, Pavol. Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná [online]. euractiv.sk, 2017-10-26, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  109. ↑ Nuclear power paves the only viable path forward on climate change. The Guardian, 2015-12-03. Dostupné online [cit. 2023-10-17]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  110. ↑ a b Biológovia vyhlásili jadrovú energiu za najzelenšiu [online]. euractiv.sk, 13.1.2015, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  111. ↑ An Open Letter to Environmentalists on Nuclear Energy [online]. conservationbytes.com, 15.12.2014, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online. (anglicky)
  112. ↑ http://www.world-nuclear-news.org/VP-An-inconvenient-reality-nuclear-power-is-needed-to-achieve-climate-goals-2710171.html
  113. ↑ https://www.nature.com/news/three-years-to-safeguard-our-climate-1.22201
  114. ↑ http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/sef-iaea-reaktory-typu-vver-1200-su-bezpecne/24085/[nefunkčný odkaz]
  115. ↑ IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change [online]. www.iaea.org, 2015-09-27, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  116. ↑ 90 reaktorrokov jadrových blokov Slovenských elektrární [online]. Slovenské elektrárne, a.s., 1.12.2014, [cit. 2017-01-28]. Dostupné online.
  117. ↑ Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové [online]. energy online, a.s., 8.9.2014, [cit. 2017-01-29]. Dostupné online.
  118. ↑ IPCC. A report of the The Intergovernmental Panel On Climate Change 2014 [online]. [Cit. 2017-01-29]. Dostupné online. (anglicky)
  119. ↑ UK needs more nuclear for low-carbon future, says National Grid - World Nuclear News [online]. www.world-nuclear-news.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  120. ↑ FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou. OEnergetice.cz, 2017-04-22. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  121. ↑ European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy [online]. europa.eu, [cit. 2017-04-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  122. ↑ EURACTIV.SK. Šéf Enelu: Uhlie je mŕtve, plyn otázny [online]. euractiv.sk, 2017-10-06, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  123. ↑ 'Anti-nuclear' Germany is Europe's biggest GHG emitter - World Nuclear News [online]. www.world-nuclear-news.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  124. ↑ SZALAI, Pavol. Vedecký šéf EDF R&D: O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti [online]. euractiv.sk, 2016-07-11, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  125. ↑ SZALAI, Pavol. Maďarskú atómku, ktorú financujú Rusi, „už nič nezastaví“ [online]. euractiv.sk, 2017-09-05, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  126. ↑ Environmentalists appeal to Macron for nuclear - World Nuclear News [online]. www.world-nuclear-news.org, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  127. ↑ ÚSTAV, Slovenský hydrometeorologický. Predbežná správa WMO o stave klímy v roku 2017 [online]. Aktuality SHMÚ, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  128. ↑ Home [online]. Climate Change: Vital Signs of the Planet, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  129. ↑ KURZY.CZ. IEA: Prudký pokles kapacity výroby elektřiny z jádra ohrozí plnění klimatických cílů a bezpečnost dodávek | Kurzy.cz [online]. www.kurzy.cz, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. (po česky)
  130. ↑ You are being redirected... [online]. www.seas.sk, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  131. ↑ Archivovaná kópia [online]. atominfo.cz, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. Archivované 2023-10-18 z originálu.
  132. ↑ Nein zum Schrottreaktor Stopp Mochovce [online]. Global 2000, [cit. 2019-03-13]. Dostupné online. (po nemecky)
  133. ↑ ENERGIA.SK. Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia [online]. energia.sk, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  134. ↑ https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf
  135. ↑ Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi. OEnergetice.cz, 2015-03-17. Dostupné online [cit. 2017-04-05]. (po česky)
  136. ↑ Problémy Arevy nekončí, inspekce v Le Creusot nedopadla dobře. OEnergetice.cz, 2017-03-27. Dostupné online [cit. 2017-04-05]. (po česky)
  137. ↑ Společnost EDF odmítá okamžité odstavení JE Fessenheim | Atominfo.cz [online]. atominfo.cz, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online. Archivované 2017-04-13 z originálu. (po česky)
  138. ↑ BAYART, Bertille. «Fessenheim, caricature de l'impuissance politique». Le Figaro, 2017-04-07. Dostupné online [cit. 2017-04-14]. ISSN 0182-5852. (po francúzsky)
  139. ↑ V Paríži zverejnili zloženie vlády, ministrom životného prostredia bude známa tvár | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2017-05-18, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online.
  140. ↑ Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne. OEnergetice.cz, 2017-04-26. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  141. ↑ Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun. OEnergetice.cz, 2016-02-08. Dostupné online [cit. 2017-04-29]. (po česky)
  142. ↑ Rakousko a životnost reaktorů: Dukovany měly už v roce 2015 skončit [online]. Euro.cz, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. (po česky)
  143. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-06-28]. Dostupné online. Archivované 2017-09-06 z originálu.
  144. ↑ ZEIT ONLINE | Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl. [online]. www.zeit.de, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. Archivované 2023-10-18 z originálu.
  145. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-06-29]. Dostupné online. Archivované 2017-09-06 z originálu.
  146. ↑ Má Areva další problém? Kvůli palivovým tyčím bude JE Leibstadt do konce roku mimo provoz [online]. oEnergetice.cz, 21. listopad 2017, 17:35, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. (po česky)
  147. ↑ Orano | Acteur majeur de l'énergie et du combustible nucléaire [online]. orano.group, [cit. 2023-10-17]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty

Externé odkazy

Súradnice: 48°15′53″S 18°27′23″V / 48,264848°S 18,456516°V / 48.264848; 18.456516