Kunka žltobruchá (iné názvy: kunka vrchovská, zastarano: kunec žltobruchý, kunec žltkavý, kunec žltkastý[1]; lat. Bombina variegata) je druh žaby. Ide o menšiu žabku, ktorá je výrazným obyvateľom malých vodných nádrží.
Opis
Táto žabka dosahuje veľkosti 5,5 cm[2]. Zvrchu má hnedastú až sivozelenú farbu. Na dotyk drsná, pretože má ostro zakončené kožné bradavky. Hlavu má plochú, širokú a okrúhlu. Viac ako 50 % plochy brucha má výrazne žltú farbu s veľkými sivými až čiernymi škvrnami. Samec vlastní tmavé rohovité plochy na predlaktí a prstoch. Tie využíva predovšetkým v čase párenia. Hlas tohto obojživelníka znie veľmi príjemne. Ide o pomerne tiché „ung“ alebo „uh“. Kunka má zaujímavo vyzerajúcu zrenicu oka v tvare srdca.
Správanie
Typickým miestom výskytu a rozmnožovania sú malé dočasné vodné plochy. Môže ísť aj o vyjazdené koľaje na nespevnených lesných cestách. Vo väčšej obľube má radšej vyššie polohy – od 250 do viac než 1 200 m n. m. Pri kladení svojich vajíčok uprednostňuje slnečné nezatienené miesta. Táto žabka je aktívna cez deň aj v noci. Počas dňa často leží vo vode alebo odpočíva na plytčine pri brehu. Pláva krátkym tempom. Veľmi často sa potápa. Ak je vyrušená, ukryje sa v bahne. Práve tu jej slúži jej vrchné sfarbenie ako maskovanie. V prípade nebezpečenstva na súši zaujme výstražný postoj (zdvihne predné a zadné nohy, prehne chrbát) a odhalí odstrašujúce sfarbenie brucha. Ide o varovný signál, ktorý upozorňuje, že je tento živočích nejedlý. Vylučované kožné sekréty sú žieravé a môžu spôsobiť alergickú reakciu. Dráždi ústnu sliznicu a pôsobí odporne.
Zimu prečkáva v bahne vo vode alebo na súši zahrabaná v zemi.[3]
Jej populácia je široko roztrúsená v sekundárnych biotopoch – napr. kameňolomy, pieskovne, štrkovne a ťažiská ílu, ktoré sú zaplavené plytkou, príliš nezarastenou vodou. Na Morave je jej populácie výrazne rozšírenejšia a menej ohrozené ako v Čechách.
Kunka žltobruchá je polytypický druh so 4 poddruhmi. Na území Slovenska sa vyskytuje nominotypický poddruh.[4]
Ohrozenie
Táto kunka dokáže zniesť aj silné organické znečistenie vody. Hlavnou príčinou miznutia celých populácií je devastácia prostredia – veľkoplošná aplikácie biocídov, miznutie a intoxikácie vhodných stanovíšť. V lesoch je na vine používanie ťažkej mechanizácie a povrchové úpravy ciest asfaltovaním. Ďalším faktorom je zriaďovanie skládok v mieste bývalých lomov. Niektorými rybármi je používaná ako návnada a zriedkavo sa hromadne zbiera na zberateľské a vedecké účely.
Je chránená bernským dohovorom a patrí do sústavy Natura 2000[2]. V Česku ide o silne ohrozený druh podľa vyhlášky č. 395/1992 Zb.
Rozmnožovanie
Samec a samica pri párení
Na jar začínajú samce vydávať svoje charakteristické volanie[2]. Pritom si udržujú vzájomný, asi 50 cm odstup. V prípade priblíženia iného samčeka sa ho „majiteľ územia“ pokúša odstrčiť zadnými nohami. Podľa zborového volania samčekov samičky ľahko nájdu miesto rozmnožovania. Samičku pripravenú k rozmnožovaniu samček pomocou hrbolčekov na prstoch a predlaktiach pevne objíme v oblasti bedier (tzv. amplexus inguinalis). Samček potom oplodní asi 150 vajíčok, ktoré samička kladie jednotlivo alebo v malých zhlukoch na vodné rastlinstvo, kúsky konárov alebo kamene. Samičky sa môžu počas leta rozmnožovať aj niekoľkokrát. Nádej vajíčok a žubrienok na prežitie, v malých nestálych vodných nádržiach, sa tak veľmi zvyšuje. Žubrienky sa liahnu približne po dvoch týždňoch. Po dvoch mesiacoch sa premenia na malé žabky. V druhom až treťom roku života dochádza k pohlavnej dospelosti.
↑MATOUŠEK B., TRNKA A., MATOUŠKOVÁ—TRNKOVÁ B. Slovenské menoslovie obojživelníkov (Amphibia) Slovenskej republiky. In: Kultúra slova, 1997, č. 2. S. 89 dostupné online
↑ abcAtlas živočíchov – kunka žltobruchá [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2011-10-18]. Dostupné online. Archivované 2011-10-16 z originálu.
↑Větrovská, T. (preklad): Svet zvierat okolo nás. ISBN 80-85805-62-6, str. 186
↑ abkunka žltobruchá – Výskyt v územiach eur. významu [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2011-10-19]. Dostupné online.
