V druhej polovici 17. storočia sa na terajšom území Slovenska usadili príslušníci rehole Milosrdných bratov. Do Bratislavy prišli v roku 1672 na pozvanie vtedajšieho ostrihomského arcibiskupaJuraja Selepčéniho. Mimo mestských hradieb, neďaleko Laurinskej brány si na darovaných pozemkoch postavili kostol s kláštorom a nemocnicu určenú pre pomoc nemajetným obyvateľom mesta (v súlade s poslaním rehole).[1]
Komplex stavieb vydržal v takomto stave však iba do osemdesiatych rokov 17. storočia, kedy bol počas tureckých nájazdov vypálený.
Zásluhou viacerých dobrodincov bolo možné začať so stavbou nového kostola a kláštora. Významnú pomoc poskytol barón Ján Maholányi, ktorý z vlastných prostriedkov dal pre potreby rehole postaviť nový kostol. Základný kameň bol posvätený 2. júla1690 a stavba bola ukončená 13. mája1692. Po ukončení výstavby kostola kúpil kardinál Leopold Kolonič južne stojaci palác s cieľom výstavby nového kláštora. Vzhľadom na nepriaznivé okolnosti (kardinál Kolonič medzitým zomrel a v krajine vypuklo Rákociho povstanie) musela byť výstavba kláštora odložená. K jej realizácii prišlo až v rokoch 1723 – 1728. Celý komplex, v podobe akú poznáme dnes, tak dostavali po takmer štyridsiatich rokoch. Predlohou komplexu sa stala stavba materského kláštora milosrdných bratov vo Viedni. Bratislavský staviteľ však architektúru stavby prispôsobil miestnym danostiam a vytvoril pôsobivé architektonické dielo mimoriadne esteticky dotvárajúce tunajšie prostredie.
Popis stavby
Stavebný komplex, ktorému dominuje Kostol Navštívenia Panny Márie, svojou architektonickou i historickou hodnotou patrí k najcennejším barokovým sakrálnym stavbám v Bratislave.
Exteriér
Rozľahlý komplex je po celej šírke obrátený smerom do námestia. Dominantným prvkom je stavba kostola, ktorá vyniká medzi postrannými krídlami kláštora – jednoposchodovou stavbou s krížovou chodbou okolo uzavretého nádvoria. V južnej časti komplexu sa nachádza nemocnica. Za kláštorom sa rozprestierala zeleninová záhrada, ovocný sad a park.
Na fasáde chrámu i v rizalitoch bočných krídel sú kamenné barokové plastiky, ktoré nevznikli v jednej sochárskej dielni ani v rovnakom čase; najstaršie z nich sú sochy sv. Petra a sv. Pavla v dolných nikách na chrámovej fasáde a pravdepodobne ich vytvoril viedenský sochár Ján Schwanthaler.
Zariadeniu interiéru kostola dominuje hlavný oltár, ktorý vypĺňa celé presbytérium. Ide o stĺpovú architektúru so štítovým nadstavcom z rokov 1735 – 1737. Oltárny obraz Navštívenie Panny Márie je dielom nemeckého neskorobarokového maliara Martina Speera (je takisto autorom oltárnych obrazov na bočných oltároch). Po stranách oltára sú plastiky štyroch svätcov – svätého Augustína, svätého Zachariáša, svätého Joachima a svätého Jána z Boha, zakladateľa rehole. V nadstavci oltára sú plastiky anjelov a sochy Boha Otca i Ducha Svätého v podobe holubice.
Z polovice 18. storočia pochádzajú oltáre Božského Srdca (pôvodne sv. Kríža s obrazom Ukrižovaného) a Panny Márie; obraz Panny Márie je v rokokovom ráme.
V prvej polovici 18. storočia vznikla baroková kazateľnica s reliéfmi svätcov. Zaujímavým interiérovým doplnkom je mramorový náhrobok grófa O´Neila z roku 1745 od viedenského sochára Balthasara Ferdinanda Molla.
Referencie
↑LENČIŠ, Štefan. Datovanie príchodu Milosrdných bratov do Spišského Podhradia a ich pôsobenie do polovice 18. storočia. Notitiæ historiæ ecclesiasticæ (Ružomberok: Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku), 2016, roč. 5, č. 1, s. 54. Dostupné online [cit. 2021-06-15].
I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988
I. Kušniráková, Bratislavský konvent milosrdných bratov v 17. – 18. storočí (str. 83 – 9, článok v Zborníku Mestského múzea v Bratislave XV., Bratislava, 2003, ISBN 80-969006-4-1)