Hoci je meno Zachariáš v Biblii veľmi frekventované - vyskytuje sa tam vyše dvadsať Zachariášov - v Novom zákone sa týmto menom označuje iba jediný muž. V Lukášovom evanjeliu bol Zachariáš potomkom Abijáša, ktorý bol zasa potomkom Mojžišovho brata Árona. Bol manželom Alžbety, ktorá tiež pochádzala z Áronovho rodu. Prvá kapitola tohto evanjelia je takmer celá venovaná jeho účinkovaniu.
„
5 Za judského kráľa Herodesa žil kňaz Zachariáš z týždennej kňazskej triedy Abiovej; jeho manželka bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových.
“
– (Lk 1:5-6)
Zachariáš bol kňazom v jeruzalemskom chráme a spravodlivým mužom. Obaja s manželkou boli už starí a syn Ján sa im narodil vo veku, keď už bolo nepravdepodobné, že budú mať deti.
Počas služby v jeruzalemskom chráme sa mu zjavil archanjel Gabriel, ktorý mu oznámil, že jeho manželka porodí syna. Zachariáš požiadal Gabriela o nejaké znamenie. Pretože neuveril, archanjel ho až do synovho narodenia urobil nemým. Hlas sa mu vrátil až v deň Jánovej obriezky, kedy napísaním na tabuľku potvrdil manželkino prianie, aby sa ich syn volal Ján. Hneď nato Zachariáš velebil Boha a v chválospeve sa prihovára synovi, že bude prorokom:
„
A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu.
“
– (Lk 1:76)
Dramaticky vyznieva koniec jeho života. Podľa legendy ho zabil sám kráľ Herodes priamo v jeruzalemskom chráme, keď odmietol kráľovi prezradiť kde nájde Jána Krstiteľa. Jeho vyliata krv sa premenila na kameň. Alžbeta ho údajne prežila o štyridsať dní.
Ostatky svätého Zachariáša sa v roku 415 dostali do Konštantínopolu, kde mu bol zasvätený chrám. V Lateránskej bazilike sú uložené časti Zachariášovej hlavy.
Rímskokatolícka cirkev ho považuje za svätého a spolu s jeho manželkou ho oslavuje 5. novembra.